Andrej ONUFER & JOZEF ČAVOJEC
Bratislava - Zákonník práce nemožno ani po čiastkových zlepšeniach pokladať za dobrý. Jeho najväčším nedostatkom je už jeho samotná podstata, myslí si Miroslav Beblavý z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť.
Zákonník neobmedzuje podľa neho len možnosti zamestnancov, ale aj zamestnávateľov, čím výrazne redukuje pružnosť trhu práce. To bude zle vplývať na vývoj zamestnanosti. "V krajine, akou je Slovensko, teda s nedostatočne vyvinutým trhovým prostredím a s vysokou mierou nezamestnanosti, budú následky účinnosti tejto právnej normy neporovnateľne horšie, ako v krajinách s fungujúcou trhovou ekonomikou," tvrdí Beblavý.
Za zásadné chyby pokladá obmedzenie dĺžky pracovného času, právomocí zamestnávateľov v oblasti pracovno-právnych vzťahov a posilnenie postavenia odborov na úkor zamestnávateľov. Zákonník bude podľa neho nútiť zamestnávateľov "všemožne hľadať a praktizovať spôsoby, ako sa vyhnúť jeho niektorým ustanoveniam".
Aj podnikatelia majú k zákonníku stále výhrady - zamestnanecké rady považujú za nezmysel a obmedzovanie práce nadčas tiež. "Moji zamestnanci sa písomne vyjadria, že nechcú byť členmi zamestnaneckej rady. Je to celé o ničom," rozhorčuje sa Darina Šolcová, majiteľka malej bratislavskej pekárne.
Zamestnanci pekárne Sezam v Kysuckom Novom meste Miro Pupek i jeho kolegyňa nemajú na Zákonník práce názor, lebo "my sa o to nezaujímame. Pečieme rožky a sme radi, že máme robotu". Priznali, že v práci bývajú aj dlhšie ako maximálnych 58 hodín týždenne. Riešenie problému nechajú na majiteľa.
Hrozbu, že ľudia budú zákon porušovať a pracovať nadčas načierno, odmieta hovorca odborárov Ľubomír Čierny: "Pri päťdňovom pracovnom týždni je to s nadčasmi skoro 12 hodín denne. Už odborári v 19. storočí bojovali za osemhodinový pracovný čas."
Ďalší problém zákonníka je v tom, z povolených 18 hodín nadčasov môže zamestnanec len osem odpracovať u svojho hlavného zamestnávateľa. "Je to obmedzovanie osobnej slobody. Nemôžeme ľudí vyháňať z práce metlami. Prídu nás kontrolovať? Ten, kto nový zákonník pripravoval, zrejme nikdy naozaj nepracoval," tvrdí Alena Šmidriaková z úspešnej počítačovej firmy HTC Computers, ktorá svoju stratégiu založila na voľnom pracovnom čase zamestnancov. Zamestnanecké rady si nevie predstaviť: "Ako mám prinútiť ľudí, aby sa v pracovnom čase združovali?"
Nápad s povinnými zamestnaneckými radami sa nepáči ani šéfovi odborov Ivanovi Saktorovi: "My sme na tento problém upozorňovali, ale ministerstvo, ktoré predkladalo návrh, na tom trvalo. Zamestnanecké rady nie sú povinné ani v Českej republike."
Zuzana Košová z firmy Optimal má šťastie, lebo majú menej ako päť zamestnancov a rady sa ich netýkajú: "Všetci sme si vydýchli, neviem, z čoho by sme pri toľkých odvodoch platili ešte aj odborára."
Radošinské naivné divadlo o zamestnaneckej rade neuvažuje. "Chvalabohu, sme na voľnej nohe, nám nič také nehrozí," komentuje nový zákonník umelecký šéf Stano Štepka. Ak by tak predsa muselo byť, favoritom na šéfa takejto rady by sa stala populárna teta Kolníková.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.