a obchodnej spoločnosti DRAFT.

Je Zákonník práce v podobe, v akej ho pred niekoľkými dňami prijal parlament, pre vás prijateľný?

"Nie je, a to ani napriek jeho opätovnej novelizácii. Boli totiž odstránené len niektoré čiastkové chyby, kým mne sa javí ako chybná jeho základná filozofia."

V čom?

"Každý zmluvný vzťah je vždy výsledkom dobrovoľne dohodnutých pravidiel zúčastnených strán. Pracovno-právne vzťahy by mali vyjadrovať vôľu zamestnávateľa poskytnúť prácu a zamestnanca zamestnať sa. V zákonníku je však táto rovnosť vzťahov výrazne narušená právomocami odborov, prípadne zamestnaneckého dôverníka. Zamestnávateľ je diskriminovaný najmä tým, že mu zákon výrazne znižuje možnosť vyvodiť sankcie voči zamestnancovi, ktorý nedodržuje zmluvné podmienky. Nemôže ho totiž prepustiť, lebo o tom, či má na to dôvody, nerozhoduje súd, ale odbory alebo zamestnanecký dôverník. Toto pokladám za značné narušenie rovnováhy."

Nie je táto argumentácia poznačená obavami zamestnávateľov zo straty výsadného postavenia pri rozhodovaní o zrušení pracovného pomeru?

"Ani inšpektorát práce, ani odbory, ani zamestnanecký dôverník nemôžu nahrádzať nezávislosť súdu. Zákon však odbory stavia de facto na úroveň súdu. Od 1. apríla stačí, aby zamestnanecký dôverník zablokoval platnosť výpovede, a o tom, či je platná alebo nie, rozhoduje inšpektorát práce. Z toho sa však môže stať dvojmesačná kauza. To je nemysliteľné."

Jedným z najčastejšie kritizovaných ustanovení zo strany zamestnávateľov je § 47, odsek 4, ktorý im prikazuje poskytovať odborom informácie. Je to naozaj neprekonateľný problém?

"Nielenže to zbytočne byrokratizuje výrobný proces, ale tieto informácie môžu byť predmetom obchodného tajomstva. Zamestnanecký dôverník alebo odbory sú síce v tomto prípade viazané mlčanlivosťou, prax je však taká, že napadnúť odborový orgán za porušenie mlčanlivosti je ťažké. Iná vec je, že v zákone som nenašiel zmienku o sankciách za to, ak sa ako zamestnávateľ rozhodnem nesplniť si povinnosť informovať odbory."

Zákonník definuje aj možnosti zamestnávateľa žiadať informácie od uchádzačov o zamestnanie. Sú tieto podľa vás postačujúce?

"Absolútne nie. Paragraf 41, odsek 6, vymedzuje päť okruhov, o ktorých zamestnávateľ nemá právo byť informovaný. Rešpektujem právo na súkromie, pýtam sa však, či je výpis z registra trestov taká tajná informácia, že nesmiem požiadať o jej poskytnutie. Ako príklad uvediem post ekonomického finančného riaditeľa. Ako inak, ako prostredníctvom výpisu z registra trestov, sa môžem dozvedieť, či uchádzač o toto miesto nebol, či dokonca nie je stíhaný alebo odsúdený za podvod? Zákon ďalej hovorí, že informáciu smiem požadovať jedine ak súvisí s prácou, ktorú má vykonávať. Kto určí, či informácia s jeho prácou súvisí alebo nesúvisí?"

Zákonník práce stanovuje, aké možnosti musí zamestnávateľ poskytnúť odborom na ich činnosť.

"Podľa § 240, odseku 4, je zamestnávateľ povinný bezplatne poskytnúť miestnosť s nevyhnutným vybavením a hradiť náklady spojené s údržbou a technickou prevádzkou. Zamestnávateľ tak de facto pripláca na činnosť odborov, ktoré slúžia zamestnancom. Ide o ďalší z radu lapsusov, ktorých sa dopustili zákonodarcovia na nátlak odborov."

Vzťahujú sa vaše výhrady aj k dĺžke pracovného času? Nemali by sa v tejto veci viac angažovať zástupcovia zamestnancov?

"Určite. Ustanovenie zákonníka obmedzuje možnosť rozhodnúť sa, ako dlho chce kto pracovať. Osobne si myslím, že sa bude obchádzať."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.