Ako v našom súdnictve zasypať jamu?
Na družstevnom dvore sa v jedno ráno objavila jama. Predseda zvolal na 14. hodinu poradu - čo s jamou? Rozprúdila sa diskusia a trvala by aj ďalej, keď o pol hodiny neskôr prišiel na poradu aj Jano a takto sa ospravedlňoval: "Vieš, predseda, prišiel som o druhej z poľa a tu na dvore jama. Ešte si niekto zlomí nohu. Tak som vzal lopatu a doteraz som ju zasypával."
Všetci poznáme problémy nášho súdnictva. Žiaden poriadny človek sa nechce ani priznať, že niečo mal so súdmi. V rámci "nezávislosti" súdov som ako žalovaný zažil takýto prípad. Začínajúci podnikateľ, ktorý chcel ušetriť na daniach, si pôvodne objednal zákazku s úhradou 5-tisíc korún za službu. Keď mu kamarát ponúkol, že za túto zákazku vyúčtujú 120-tisíc korún, presunul ju k nemu. Zákazku síce prevzal na svoju firmu, ale svojim a mojim menom, o čom som ja nemal ani tušenia. O uvedenom som sa dozvedel až keď na mňa podal žalobu s tým, že som mu spôsobil škodu 120-tisíc korún. Ako dôvod bola uvedená "ústna dohoda so mnou" a ďalšie výmysly. Na tento podvod po roku zrejme prišiel Daňový úrad a tak podnikateľ potreboval dokázať, že vec je v súdnom konaní.
Žalobu úmyselne podal na nesprávny súd. Niekoľkokrát som navštívil sudkyňu a upozornil som ju, že táto záležitosť tam nepatrí. Ona na to "prišla" až po trištvrte roku. Na okresnom súde po pol roku "prišli" na to, že žaloba nespĺňa náležitosti a nebol zaplatený poplatok. Prvé pojednávanie bolo až v štvrtom roku od podania žaloby a v šiestom roku, čo sa podľa mňa podvod s krátením daní stal a to ešte menom iného. Roky som požadoval, aby boli predložené účtovné doklady na 120-tisíc korún. Nestalo sa tak, takže o čom vlastne bola reč na týchto súdoch? Keď konečne boli predložené faktúry - po rokoch už s priateľom, s ktorým sa dohodli na týchto výdavkoch, ich už mohli vystaviť ako chceli, pretože už neboli kontrolovateľné - som zistil, že za zákazku bolo vyúčtovaných nie 120-tisíc, ale dokonca 240-tisíc korún. Keď som to súdu deň pred pojednávaním dokladmi doložil, žalobca a jeho právny zástupca sa stačil ospravedlniť z neúčasti, takže na pojednávanie som prišiel sám ako žalovaný. Po mesiaci som v spisoch objavil záznam: Pojednávania sa nezúčastnili obe strany!!!
Okresný a následne Krajský súd postúpil vec na dovolanie Najvyššiemu súdu SR, aby im ako profesionálom zákon vysvetlil po ôsmich rokoch prejednávania sporu. Po 10 rokoch ťahaníc súd zamietol žalobu. Keď mi zo súdu zaslali materiály, žiadali odo mňa stanovisko k ním do 8 dní. Pri 40 rokoch aktívneho života takto jeden vymyslený prípad vám môže otráviť jeho štvrtinu. Podnikateľ mohol za ten čas robiť rovnaké podvody, ale všetko bolo premlčané. Nakoniec kto by ho žaloval? Súdy ako ochrancovia zákona tiež zrejme nie sú povinné tak urobiť aj keď to zistia.
Za socializmu sme sa vysmievali, že na súdoch pôsobia aj sudcovia z ľudu. V USA je to nezávislá porota. Aj dnes na každom súdnom pojednávaní by mal byť prítomný aspoň jeden už spomínaný Jano, ktorý by nemusel mať ani právnické vzdelanie. Len by bol človekom reálneho života a so sedliackym zdravým logickým rozumom. Potom by sa neviedli rokmi prázdne reči o "škode" bez predloženia akýchkoľvek účtovných dokladov. Prieťahy na súdoch sú všeobecne známe. Lekári za 11-tisícový mesačný plat sa musia rozhodovať a konať v sekunde. Od staroveku technici a robotníci za 10 rokov dokázali postaviť divy sveta. Len na súdoch 10 rokov nie je žiadna doba.
Autor: Pavel Prokopovič, Prešov
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
