žili, cestovali a ako nám k tomu pomáhali zanietení fanúšikovia prešovského futbalu.Začnem cestovaním.

Všetky kluby v lige boli v tom čase na západnom Slovensku - počnúc Žilinou po Bratislavu. Cestovali sme vždy v sobotu rýchlikom, ktorý smeroval do Bratislavy s odchodom o 12.20 hod. III. triedou na drevených sedadlách a zo zápasov späť do Prešova za tých istých podmienok po sediačky v noci. Ráno sme boli v Prešove tak o 7.30 hod. a počas školského roku sa utekalo ako o preteky do škôl, pretože kvôli futbalu nebolo možné vynechať ani hodinu. Že sme so sebou nosili aj knihy, bolo samozrejmosťou. Profesori nám nič neodpustili, ba v škole slovenského gymnázia na Kmeťovom stromoradí bol futbal "starým dámam a starým pánom" z nášho profesorského zboru až na niekoľko výnimiek tŕňom v oku. Vraj pre svoju hrubosť. Vrátim sa však k cestovaniu. Na cestu tam aj späť vybavil výpravu futbalistov trvanlivými mäsovými výrobkami mäsiar, jeden z najväčších fanúšikov a "sponzorov" prešovského futbalu, nezabudnuteľný pán Pivovarník. Rýchlik z Prešova mal najbližšiu zastávku v Kysaku, no keď vlakom na ligové zápasy cestovali futbalisti ŠK Slávia, podmienečne zastavil v Obišovciach. Tam už na nás čakal voz zo štátneho majetku v Drienove na čele s jeho riaditeľom, veľkým fanúšikom prešovského futbalu. Na voze bolo 5-6 čerstvo napečených chlebov veľkosti kolesa na voze, ktoré nám podali cez oblok vlaku a mohlo sa v ceste pokračovať. Hoci s vlakovou súpravou išiel aj jedálny voz, jesť v tomto vagóne bolo nad finančné prostriedky klubu. Suchá strava sa zapila pivom roznášaným po vlaku a bolo všetko v poriadku. No na jednu raritu v našom cestovaní nemôžem zabudnúť. Cestovné lístky kupoval tak pre nás ako aj pre fanúšikov, ktorí cestovali na zápasy s nami, "Ďula" Grobar, náš tréner. Samozrejme, že od nich vyinkasoval peniaze za cestovné lístky, ktoré si stále chránil ako oko v hlave. Nepamätám sa, aj keď to bolo 30-40 ľudí, žeby bol zakúpil viac cestovných lístkov ako 10. Tieto zamiešal medzi staré lístky z predošlých ciest. Keď prišiel sprievodca, či revízor (boli to všetci fanúšikovia prešovského futbalu), vybral z tašky cca 50 lístkov a podal ich kontrole so slovami: "Tu majú a naj sebe vyberú!" Ani raz sa nestalo, žeby boli vyberali. "Dobre Ďula Báči, šak mi zname, že vy mace listky pre šickych, ta kto še budze s tým bavic!" Vybavené, podpísané a spečatené mrknutím oka. No a tak mal nejaké peniaze na "prilepšenie" po zápasoch. Takto získané peniaze putovali potom do inkasných tašiek čašníkov do posledného haliera. Iné to bolo pri priateľských zápasoch v kraji, kedy za pár korún "poctivo" kúpil aj viac lístkov so slovami "To preto, žeby sme tu doma na východe v hanbe nezostali."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.