však boli rozhodnutí ešte zabojovať a pred vlastným publikom vyrovnať stav série na 3:3. Nepodarilo sa, slovanisti už šancu z rúk nepustili a vyhrali v Košiciach 5:1.
"V tomto zápase rozhodla psychika. Slovan mal v stretnutí navrch, keby sme však premenili za stavu 0:1 šance, ktoré sme mali, zápas by sa vyvíjal úplne inak," mienil po zápase obranca Košíc Vladimír Urban. V zlomových momentoch sa prejavili väčšie skúsenosti Bratislavčanov. "Slovan má naozaj skúsenejšie mužstvo. Má viac strarších hráčov, v Košiciach je väčšina mladíkov, ktorí nemajú také skúsenosti ako Bratislavčania. V našom tíme totiž semifinále play off hrali predtým len piati hráči, ostatní sme na takéto duely nastúpili prvýkrát." Patrí k nim aj V. Urban, ktorému dali súboje proti Slovanu veľmi veľa. "Určite. Najmä skúsenosti, pretože v semifinále som ešte nehral. Dalo mi to veľa aj po psychickej stránke." Mladý zadák prišiel do Košíc z Liptovského Mikuláša až v priebehu sezóny. Práve Mikulášania nečakane dlho a hrdinsky vzdorovali Slovanu v semifinále. Na Liptove vládla v tých dňoch hokejová eufória, nebolo V. Urbanovi vtedy ľúto, že ju nemôže zažívať? "Nie. Nemám čo ľutovať, to isté som totiž zažil v Košiciach." Príchod do tímu východniarov mu podľa jeho slov len prospel, pretože bol nútený na sebe ešte tvrdšie pracovať. "Iste, bolo to tak. Konkurencia je tu totiž omnoho väčšia ako v Mikuláši." A v čom postrehol - sdamozrejme, okrem rozdielnych ambícií - najväčší rozdiel medzi týmito mužstvami? "V chcení. V Košiciach mužstvo veľmi chce dávať góly a jeden druhého sa snaží aj zodpovedne zabezpečovať. Ak niekto urobí chybu, ten druhý sa ju snaží napraviť. Myslím, že v Mikuláši to chýbalo."
Hosťovanie v HC sa bývalému juniorskému reprezentantovi po sezóne končí. Nebol by však proti, keby v Košiciach mohol ostať aj v nasledujúcom ročníku. "Prijal by som to. Keby som tu mohol ostať aj naďalej, bol by som iba rád."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.