zápasy totiž prehrali s Bratislavčanmi 2:4 a do finále postúpil tím z hlavného mesta. Veľkou postavou semifinálovej série so Slovanom bol brankár východniarov Martin Klempa (hoci v prvých dvoch dueloch série sa do bránky HC postavil mladý Ramón Sopko). I napriek tomu, že v pondelok aj sám cítil, že sa dalo zachytať i podstatne lepšie. Po tomto stretnutí sme sa s M. Klempom pozhovárali, keďže práve spomínaný zápas bol po troch rokoch zrejme jeho rozlúčkou s košickým dresom.
V šiestom dueli strelilo mužstvo iba jeden gól a s ním sa len ťažko vyhráva.
"Určite. Doma by sme gólov mali dávať viac."
Vlastne celá vyrovnaná séria bola asi o tom, postúoil efektívnejší tím.
"Efektívnejší, ale aj šťastnejší. Šťastie totiž v play off veľmi rozhoduje a v semefinálových zápasoch bolo vidieť, že sme ho mali menej, ako Bratislavčania."
Inkasovali ste ako prví, a to Slovan dostalo na koňa, kým vo vašich radoch vzľadom na vývoj s pribúdajúcimi minútami stúpala nervozita.
"Samozrejme, nervozita je v každom zápase. Keď sme už sériu takto zdramatizovali, chceli sme uspieť aj v šiestom zápase, aby sme išli na rozhodujúci siedmy ešte raz dio Bratislavy."
Do tretej tretiny ste nastupovali za stavu 0:2 odhodlaní ešte niečo s výsledkom urobiť. Už v 14 sekunde vás však zmrazil Kapušov gól na 0:3. Tá strela sa vám do siete prešmykla veľmi nešťastne a nečakane...
"Iste. Ten gól ide na môj vrub. Strela mi nesadla do lapačky a vypadla mi z nej."
Slovan vás do finále nepustil, ale aj tak môžete mať po semfinálovej sérii hlavy vztýčené, výkonmi mužstvo nesklamalo.
"Myslím, že sme urobili maximum toho, čo od nás očakávalo. Chlapci bojovali, odvzdali v play off zápasoch na ľade srdce a diváci to aj patrične odmnenili."
Prejdime k vašim výkonom. Počas sezóny ste sa nevyhli výkyvom, ale v semifinálovej sérii ste svoje kvality dokázali.
"Nechávam to na posúdenie vám, novinárom a takisto divákom."
Martin, bol pondelkový zápas vašim posledným v košickom drese? Odchádzate z klubu?
"Myslím si, že áno. V apríli mi končí zmluva a od mája som voľným hráčom."
Už pred rokom ste mali ponuky s Nemecka. Chcete to teda skúsiť v zahraničí?
"Buď v zahraničí, alebo možno si dám rok pauzu."
Pauzu? Prečo? Citite, že si potrebujete od hokeja na čas oddýchnuť?
"Nie, ide o rodinné záležitosti. Musím sa porozprávať doma s manželkou."
Sú v hre len tieto dve alternatívy - zahraničie a pauza? Svojmu ďalšiemu pôsobeniu v Košiciach už teda nedávate žiadne šance?
"Je to vec vedenia klubu, ale myslím si, že asi nenájdeme spoločnú reč."
V Košiciach ste po príchode z Popradu strávili tri sezóny. Aké to pre vás bolo obdobie?
"Veľmi poučné. Stretol som tu veľa kamarátov a príjemných ľudí, ktorí mi pomohli vyrásť nielen hokejovo, ale aj ľudsky. Som im za to veľmi, veľmi vďačný."
V poslednej sezóne vás iste potešil príchod vašich popradských kamarátov do mužstva - Mira Škoviru, a najmä Arneho Krotáka.
"Bol som rád, keď chlapci z Popradu prišli. Myslím si, že sú to veľmi kvalitní hráči, ktorí môžu košickému hokeju len a len pomôcť."
Medzi košickými fanúšikmi ste sa tešili veľkej obľube, diváci často skandovali vaše meno...
"Fantastické publikum. Určite naň do konca života nezabudnem. S takým obecenstvom sa už asi na svete nikde nestretnem."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
