uplynulého roka v rozhovore pre náš denník. Vtedy totiž načrtol, že ho to ťahá kdesi do k teplejšiemu juhu. Nuž, zrejme nemá rád zimomriavky a nenarodil sa v takej klíme, aká je mu po chuti. Človek mieni, osud mení. Východniar vtedy netušil, že neuplynie veľa času a z nie veľmi prívetivého severomoravského mesta odíde do iného, hoci oveľa príjemnejšieho. "Olomouc je naozaj o niečom inom, je tu krajšie, mesto je sympatickejšie, úhľadnejšie. Má svoju históriu. Som spokojný." Skúsený obranca teda už zarezáva v inej štácii. Sigma je ďalšou zastávkou pre tohto rodáka zo Stropkova, ktorý na Slovensku vystriedal farby Tesly Stropkov, Tatrana Prešov a 1. FC Košice. Teraz v Čechách skúša už tretí raz inú klímu - olomouckú - po predošlých zastávkach v Drnoviciach a v Ostrave.

Vzhľadom na prežité v minulých mesiacoch, ktoré boli dosť problematické, náš rodák priveľmi nerátal s tým, že sa mu ujde pozvánka do reprezentačného tímu na zápas v Rakúsku. "Zvlášť nepríjemné zranenia v jesennej časti ma zabrzdili v rozlete, preto ma nominácia milo prekvapila. Som rád, lebo som znovu v popredí, zviditeľnený, hráčovi to pridá na sebadôvere. Tréner Jurkemik mi predtým telefonoval, zhovárali sme sa, oznámil mi, že so mnou ráta na túto akciu. To bola príjemná zvesť, potešila ma. " Na objasnenie a zopakovanie známych skutočností: v jesennej časti za Ostravčanov odohral tento futbalista iba úvodných päť meraní síl. Na vine bol najprv zlomený nos, čo sa mu prihodilo vlani v lete a potom v septembri prišlo oveľa horšie a ošemetnejšie zranenie - zlomenina jarmovej kosti. To mu nechtiac spôsobil na tréningu vtedajší spoluhráč Baroš, ktorý išiel lopte nožničkami a nevšimol si, že Špilár tam súčasne "pchal" hlavu. "Tvárová časť bola teda pre mňa poriadne zakliata. Do konca roka som musel mať pokoj, až v januári som začal naplno s prípravou."

Ako sa strieda deň s nocou, tak v živote futbalistu prichádzajú svetlé i čierne okamihy. V súčasnosti sa obrátil Marek čelne k lepšej stránke športu. Národný dres nie je preňho samozrejmá vec, slová o význame reprezentovať neberie ako frázu. Váži si priority. Veď už bolo načase, aby sa objavil aj na takomto fóre. "Naposledy som hral za Slovensko v Bulharsku - v Starej Zagore. To je naozaj dosť dávno, pokiaľ si pamätám, tak to bolo v deväťdesiatom deviatom roku. Už sa patrilo oprášiť tieto pocity po dlhej pauze."

Aj Špilár patrí do radu tých reprezentantov, ktorí ešte nikdy nenastúpili proti rakúskym futbalistom. "Podľa mňa domáci vyrukujú s nemeckým štýlom, ide o podobnú náturu. Základom bude ich buldočia povaha, nasadenie, úpornosť. Okrem toho skladajú tiež nový tím, každý sa bude chcieť predviesť. Sám som zvedavý, ak dostanem dôveru, ako sa mi bude dariť."

Zraz adeptov je príležitosťou aj na vzájomnú komunikáciu, stretnutia tých, ktorí sa dlhší čas nevideli. "Hlavne na Peťa Dzúrika som sa tešil. Odkedy som prestúpil z Košíc, tak som s ním nebol v osobnom kontakte. Akurát sme si spolu telefonovali. Celkove káder v nároďáku je poriadne obmenený. Čo som si všimol, tak vari len jednu tretinu z celkového počtu chlapcov tvoria tí, čo aj predtým reprezentovali."

Pôvodne mal náš legionár vydržať v Baníku do leta, kedy mu končil kontrakt. Ešte pred jeho vypršaním ale prišiel radikálny rez - odchod. Uzavrel kontrakt s Olomoucom do roku 2004 - na dva roky. Nedá sa povedať, že by ho Sigma mala predtým v merku dlhšie obdobie. "Boli sme v kontakte dva-tri týždne. Všetko nasvedčovalo tomu, že tam odídem od leta. Na poslednú chvíľu ale nastal zlom a po druhom jarnom kole som sa ocitol v kádri Sigmy." Zástupca z Hanej je dosť - v porovnaní s inými českými tímami - konzervatívny, pokiaľ ide o cudzincov. Len málo hráčov je odinakiaľ. Teda pre Mareka môže ísť o akúsi formu ocenenia. "Nuž, neviem, či si to mám takto vysvetľovať, či je to pre mňa vyznamenanie. Nad tým som nerozmýšľal. Som hlavne rád, že sme sa dohodli."

Olomoucký tím v súčasnosti prežíva značnú krízu. Tá prišla po tom, čo predošlé sezóny klubu vyšli úspešne. "Vlani skončil tretí, takže je to azda len prechodné. Okrem toho futbal tu má výborné zázemie, pekný štadión. Tradícia je bohatá." Týždeň predtým, ako sa slovenský reprezentant sa sťahoval, odohral celý duel za Ostravu proti Slavii. Takže neboli obavy, že by nemal miesto v základnej zostave. Prečo teda nakoniec privolil možnosti zmeniť prostredie? "Už som chcel odtiaľ odísť. Mal som aj smolu s tými zraneniami a okrem toho nosil som dres Baníka pol druha roka. Navyše v lete mi mal vypršať kontrakt. Bola vhodné obdobie na túto zmenu v mojej kariére, preto som nerozmýšľal, či robím dobre alebo nie." Akonáhle Olomoučania začali sondovať u partnera možnosť kúpenia Špilára, Ostravčania vyrukovali s predstavou, že by mu tiež mohli predĺžiť zmluvu. "Ja som už ale nemal záujem tam pokračovať."

Tak ako v Baníku, aj v Sigme je káder zložený zväčša z mladých futbalistov, odchovancov oboch klubov. Pred pár dňami však na Hanej rezignoval tréner Jiří Vaďura. Nič príjemné. "Vedie nás pán Pánik, ktorý bol predtým manažérom klubu, teraz presadol na inú stoličku. Ja som bol vlastne v kontakte s ním, on si ma vyhliadol ako posilu. Už vtedy mi naznačoval, že od leta kormidlo prevezme on. Takže aj v jeho prípade sa to len urýchlilo."

Marek zvládol dosiaľ na novom pôsobisku tri ligové merania síl a jedno pohárové. Poznatkov o mužstve teda nemá veľa, ale podstatné veci si už stačil všimnúť. "Herný štýl je približne rovnaký v Ostrave aj v Olomouci. Oba tímy totiž forsírujú zónovú obranu so štyrmi bekmi, preto som si nemusel zvykať na nič odlišné. Akurát rozdiel je v tom, že v Ostrave som pôsobil na poste defenzívneho záložníka, momentálne nastupujem v strede obrany. Nerobí mi problém ani jeden, ani druhý flek." To, ako vážne s východniarom rátali, svedčí aj to, že v Olomouci sa objavil v piatok, keď deň predtým podpísal angažmán, a v nedeľu už figuroval v základnej zostave v zápolení o body. "Neviem, či sa udiali nejaké rošády v tíme. Proste - prišiel som a okamžite hral."

Nie je bez zaujímavosti, že po rokoch sa v jednom tíme, navyše zahraničnom, stretli dvaja kamaráti od detstva - Ľubomír Reiter i Marek Špilár. "Chodili sme spolu do základnej školy v Stropkove, na strednú a ešte aj na vysokú školu. Od malička sme naháňali loptu vedno v Tesle, predtým sme sa objavili i v Tatrane Prešov." Samozrejme, dospelý človek musí o svojom osude rozhodovať sám. Marek ešte skôr, než si tľapol s predstaviteľmi Sigmy, nekonzultoval svoje kroky s krajanom, akurát mu raz telefonoval. "To, že Ľubo je tiež v Olomouci, ma neovplyvnilo pri rozhodovaní. Bol som ale rád, že idem do tímu, kde hrá aj on." Hoci Reiterovi to v jarnej odvete v koncovke ide lepšie, predsa len strelecká bilancia tohto tímu je dosť biedna. "Nedávame góly, hoci sa dostávame i do šancí. Máme však kvalitných hráčov a podľa mňa bude len otázka času, kedy sa tím pohne vpred aj výsledkami."

Lanské výpadky sa Marek snažil dohnať v zimnej príprave, ktorú zvládol kompletnú, ale zápasová prax mu ešte chýba, potrebuje získať väčšiu istotu. "Celkove sa ale cítim v pohode, dobre, a to je podstatné."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.