mesta Košice, ktorý ma šikanuje a nastoľuje moje nové šikanovanie, ktoré presahuje všetky právne normy a podľa mojej mienky hraničí aj s aktívnym rasistickým postojom..."
Uvedená pasáž je len úvodom listu, ktorý v júli lanského roka adresoval primátorovi Košíc obyvateľ mesta, Vojtech B. Opísal v ňom svoje peripetie s bytom, ktorý v roku 1995 na rok prenajal. Po skončení prenájmu sa však už do bytu nevedel dostať, a tak sa oň začal súdiť. Keď sa po rokoch dovolal svojho práva na byt, začalo nové súdne konanie, v ktorom Bytový podnik mesta Košice (BPMK) žiadal Vojtecha B. o vypratanie bytu... Táto zásadná zmena situácie ho primäla k tomu, aby o krivde, ktorá sa mu stala, informoval nielen štátne orgány na Slovensku, ale aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu a Radu Európy.
Z úplne obyčajného prípadu, akých sú na súdoch stovky, sa tak stala kauza s rasovým podtónom. V čom sa údajný rasizmus skrýva, sa nám však odhaliť nepodarilo. Skôr naopak, všetko nasvedčuje tomu, že Róm Vojtech B., ktorý prenajal byt nerómovi, sa oň pripravil vlastným pričinením.
"S manželkou a štyrmi deťmi som býval v trojizbovom byte na Dvorkinovej ulici v Košiciach. Kým som pracoval ako robotník na stavbe, nemal som problém platiť nájomné a poplatky. Zadĺžil som sa a mal som vysoké nedoplatky až keď som prišiel o prácu, a tak som sa rozhodol, že dám byt do podnájmu. Prenechal som ho manželom Milanovi a Gabriele K. a to na základe zmluvy, podľa ktorej ho mali v podnájme od 1. apríla 1995 do 1. apríla nasledujúceho roka. Urobil som to so súhlasom starostu Mestskej časti Dargovských hrdinov. Je pravda, že mi vyplatili dokopy 110-tisíc korún, ale ja som to považoval za zaplatenie podnájmu," tvrdil v priebehu súdnych konaní Vojtech B.
Dodal, že po odovzdaní bytu podnájomníkom, býval s rodinou v jednoizbovom byte na Kukučínovej ulici, ktorý si zobral do podnájmu. Zmluva o podnájme mu skončila 11. novembra 1996, preto sa chcel vrátiť do svojho trojizbového bytu, na ktorý mal užívacie právo. Manželia K. ho však odmietli opustiť, resp. boli ochotní to urobiť len s podmienkou, že im Vojtech B. vráti 200-tisíc korún, ktoré do bytu investovali.
"My sme ten byt od Vojtecha B. kúpili. Ponúkol nám ho on sám, keď prišiel za nami do bytu rodičov. Chceli sme si vyriešiť bytový problém, preto sme s jeho návrhom súhlasili. Dohodli sme sa, že mu vyplatíme 160-tisíc korún a postupne budeme splácať aj vyše 41-tisícový nedoplatok, ktorý mal. V tom čase prebiehalo odkupovanie bytov do osobného vlastníctva, ale len tých, ktoré nemali žiadne podlžnosti. Vojtech B. tvrdil, že si byt odkúpi a potom ho bezplatne prevedie na nás. To bol dôvod, pre ktorý sme súhlasili, že kým sa tak stane, budeme v jeho byte bývať ako podnájomníci," vypovedali na súde manželia K.
Výsledkom obojstrannej dohody bola skutočnosť, že Vojtechovi B. vyplatili na dvakrát zálohu na kúpu bytu vo výške 110 000 korún a z nedoplatku, ktorý mal, uhradili Bytovému podniku mesta Košice 14 500 korún. Keďže žili v presvedčení, že byt im bude patriť, začali ho rekonštruovať. Urobili v ňom nové omietky, maľby, dlažby, dali zaskliť porozbíjané okná. Ukázalo sa však, že všetky ich investície do trojizbového bytu boli zbytočné. Napriek tomu, že okrem zmluvy o podnájme, uzavreli s Vojtechom B., aspoň si to mysleli, aj tzv. zmluvu o budúcej zmluve v súvislosti s kúpou uvedeného bytu, nemali na naň žiadny právny nárok. O tom, že im Vojtech B. po nadobudnutí vlastníckych práv byt predá, sa totiž dohodli len ústne.
Keďže manželia K. neboli ochotní sa z bytu vysťahovať, Vojtech B. sa v roku 1996 rozhodol riešiť spor o vypratanie bytu súdnou cestou. O tri roky neskôr rozhodol Okresný súd Košice I v jeho prospech, teda, že manželia K. sú povinní sa z bytu na Dvorkinovej ulici v Košiciach vysťahovať. Z rozsiahleho dokazovania a listinných dôkazov bolo síce zrejmé, že Vojtech B. sa im snažil byt, ktorý mal len v nájme, predať, ale zmluvu o budúcej zmluve, súd kvalifikoval ako neplatný právny úkon, pretože neobsahovala všetky náležitosti. Manželia K. sa proti verdiktu odvolali, ale neuviedli žiadne iné, nové skutočnosti, ktorými by spochybnili správnosť napadnutého rozsudku. Krajský súd v Košiciach dospel v novembri 1999 takisto k záveru, že manželia K. nemajú právny dôvod na užívanie bytu a potvrdil rozsudok prvostupňového súdu.
Kľúče od bytu prevzal Vojtech B. 31. júla 2000, ale dôvod na radosť nemal. Krátko predtým, ako sa na Dvorkinovu ulicu opäť nasťahoval, podal Bytový podnik mesta Košice na súd žalobný návrh, v ktorom žiadal o privolenie k výpovedi z nájmu bytu vo vzťahu k Vojtechovi B. A to s odôvodnením, že zmluva medzi ním a manželmi K., ktorým byt prenajal, bola uzatvorená protizákonne. V zmysle Občianskeho zákonníka sa k platnosti takejto zmluvy vyžaduje písomný súhlas prenajímateľa, ktorý v tomto prípade BPMK nevydal. Navyše Vojtech B. v skutočnosti byt neprenajal, ale predal tretej osobe s tým, že keď byt odkúpi do osobného vlastníctva, následne na ňu bezodplatne prevedie vlastnícke právo.
V pondelok 25. marca, zobral právny zástupca BPMK na pojednávaní svoj návrh späť s tým, že trojmesačná výpovedná lehota z nájmu bytu, sa medzičasom skončila a B. už nemá k nemu nájomný vzťah. Na základe oznámenia o späťvzatí žaloby, sudca Okresného súdu Košice I konanie zastavil. V priebehu výpovednej lehoty mal Vojtech B. ešte možnosť uhradiť dlh na nájomnom a vyhnúť sa tak deložácii, čo však neurobil. Čo ho teda čaká?
"Nezostáva nám nič iné len podať návrh na vypratanie bytu," povedala právna zástupkyňa navrhovateľa. Uviedla tiež, že BPMK vypracoval ku kauze stanovisko, v ktorom odmieta tvrdenia Vojtecha B. o rasovom motíve. Považuje ich za nepravdivé a zavádzajúce, s cieľom odviesť pozornosť od svojho protiprávneho konania.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
