bilancia, inventúra výsledkov, výkonov, umiestnení. Toto olympijské odvetvie rozhodne neoslnilo, vlastne malá skupinka protagonistov nezacelila diery v počte talentovaných jednotlivcov. Keď nie je kvalitná a široká základňa, ťažko možno očakávať lesk. Škandinávia je na tom úplne inak než my, veď varíme naozaj z vody a potom sa nemôžeme čudovať, ak nám jednotlivci zhoria. Lídri nemajú na Slovensku primeranú konkurenciu, akonáhle odídu do sveta, zisťujú, ako zaostávame. Bežky sú pranierované, poniektorými i zatracované. Určite by sme však nemali znechutiť tých, ktorí sa im obetovali, hoci na pohľad to vyzerá tak, že spravidla naháňame svetových lídrov na vrcholných akciách za chvost a zďaleka sa prizeráme na ich chrbát. Obsažnosť témy je ale zložitejšia a musia sa s ňou popasovať odborníci. Čo sa stalo, už nikto nezmení, ale aspoň poučenie je načim zafixovať v pamäti a vyvarovať sa toho, čo nebolo robené optimálne.
V mužskom pelotóne u nás štartoval vo Svetovom pohári i na zimných olympijských hrách popri Ivanovi Bátorym aj Martin Bajčičák (na fotografii). Vo "sveťáku" nazbieral iba 38 bodov a nezarobil ani jeden švajčiarsky frank na prémiách vyčlenených pre najlepších, čo mu pohľad určite nevyjasnilo. "Je to málo, mal som aj lepšie úlovky po minulé roky. Najviac som tuším nazbieral sedemdesiatosem bodov v sezóne 1999/2000. Prioritou bola však tentoraz olympiáda, na tú som sa zameriaval. Aj preto som vynechal niečo z programu zo Svetového pohára, dokonca i skejtovú disciplínu, ktorá mi sedí. Okrem toho odišla mi forma začiatkom decembra, keď som bol preťažený, vysilený v tréningovom procese. December a január boli pre mňa ťažké mesiace. Výsledky v pohári neboli vôbec slávne, skončil som okolo päťdesiateho miesta, dokonca aj horšie. Bolo to fakt biedne. Musíme to rozanalyzovať, čo sa vlastne stalo, že to išlo so mnou z kopca. Veď som využíval tiež hypoxický stan a popri tom som drel v príprave, čo nie je žiadna slasť. Možno bolo príhodnejšie v novembri trochu poľaviť, keď som pobadal náznaky krízy. Ja som ale pristúpil k tomu opačne chcel som ešte pridať v nasadení," rozhovoril sa člen Strediska štátnej športovej reprezentácie ŠKP Štrbské Pleso M. Bajčičák.
Na rozdiel od Bátoryho uňho SP teda nedopadol k spokojnosti, ale zase na ZOH urobil naozaj výsledok, ktorý išiel do sveta. V záverečnom maratóne na 50 kilometrov obsadil vynikajúce dvanáste miesto. Zaujímavé však je, že na sklonku SP sa presadil v novej disciplíne duatlone, no ďalšiu päťdesiatku už neabsolvoval v olympijskom štýle. "Pritom som sa cítil i v závere sezóny vo forme a keby pohárové podujatia pokračovali, dokázal by som sa vkliniť aj do najlepšej dvadsiatky." Podľa Martina beh na 50 km sa dá zvládnuť v roku aj viackrát v kvalitnom rytme, len treba vychytiť ideálny deň. "Tak ako v Salt Lake City. Naopak, v Holmenkollene som pred maratónom absolvoval prípravný tréning a necítil som sa v pohode. Niekedy človek padne do únavy a nejaký čas potrvá, kým sa vráti k optimálnej konštelácii."
V Amerike už beh na 15 km signalizoval, že Martin nie je v útlme: 24. priečka nebola zlá, pritom iba pár sekúnd chýbalo, aby sa objavil vo výsledkovej listine ešte na viditeľnejších pozíciách. "Päťdesiatka bola potvrdením skutočnosti, že na to mám, hoci , priznávam, prekvapilo ma to. V budúcnosti sa ale chcem umiestňovať stále tak, ako na olympiáde." Bajčičák má 25 rokov, je vo veku, ktorý otvára dvere k výšinám. V elite, ktorá kraľuje, sa nájdu aj tridsiatnici, ale i Martinovi rovesníci. "Myslím si, že práve teraz by som mal začať zúročovať natrénované a v pretekoch nazbierané." Zápis zo ZOH považuje tento pretekár za najlepší výkon v kariére. Má ale za sebou aj ďalšie pozoruhodné výsledky, trebárs ôsmu priečku vo Falune v rámci SP pred dvoma rokmi na pätnástke voľným spôsobom v nabitej konkurencii. "V nedávnej kombinácii som skončil jedenásty, od piatej priečky ma pritom delili dve sekundy, hoci tento výkon nemal taký ohlas ako olympijský."
Odborníci i fanúšikovia predpokladali, že na popredné méty zaútočí na ZOH Bátory. Nestalo sa. Situáciu zachraňovala slovenská "dvojka" Bajčičák. Bol vo väčšej psychickej výhode, nebol naňho vyvíjaný taký tlak. "Možno by som to inak vnímal, keby som bol v Ivanovej pozícii. Zrejme sa neviem ani celkom dobre vžiť do jeho roly. Ja však vždy sám tlačím do najlepšieho výkonu a vnútorne si hovorím, že toto je pre mňa rozhodujúca chvíľa. Chcem sa prepracovať stále vyššie a vyššie. Cítim zodpovednosť aj tlak, to nepopieram. V zámorí som urobil maximum v danej situácii. Veď aj testovanie u lekárov naznačilo, že som na strope zaťaženia. Vybičoval som sa k maximu. Hoci na päťdesiatke mám ešte rezervy. Nemám ju totiž celkom dobre zvládnutú v tempe, začiatky mám oveľa pomalšie. Ak si umne rozvrhnem tempo, viem ho aj vystupňovať. Do budúcnosti je to pre mňa výzva, že zlepšiť musím úvod zápolenia, aby som udržal správny rytmus v prvých dvadsiatich kilometroch." Špecialistov na dlhšie trate je oveľa menej než univerzálnych bežcov, podľa Martina možno 30 percent z pretekárov.
Do dejiska olympiády sa dostávali zo Slovenska negatívne reakcie našich fanúšikov. "Napríklad, že, Bukvajová, Bátory a Bajčičák tam nemajú čo hľadať..." Martina osočovali za slová, keď prezradil, že v Salt Lake City bol krátko na to, aby sa aklimatizoval. On si ale stále stojím za týmto tvrdením. "Kritizovali ma, že som sa vyhováral. Lenže fakty nepopustia. Ja som sa rozbehol posledný týždeň, vtedy som už bol aklimatizovaný. Päťdesiatka bola potvrdením mojej myšlienky. Mali sme vycestovať o týždeň skôr, hoci by to bolo aj finančne náročnejšie." A čo teda odkáže kritikom? "Iba toľko, že sa nevyznajú v problematike. Títo ľudia uvažujú tak, že treba poslať päť reprezentantov a tí sa umiestnia v prvej desiatke. Ak budú rozmýšľať takto všade, tak načo ostatní štartujú? Olympiáda predsa nie je len pre pár vyvolených..."
V tomto období príde na rad i prehodnocovanie spolupráce trénerov a pretekárov. Martina vedie Ondrej Brúzik. Pretekár sa vyjadril pochvalne na jeho adresu. "Vložil do toho veľa energie, vychádzali sme spolu dosiaľ dobre. Nemal som problémy ako Ivan. Neviem však, ako to bude v budúcich rokoch vzhľadom na vek kormidelníkov. Zväz rozhodne, či sa udejú zmeny, lebo ďalší olympijský cyklus je štvorročný a to je dosť dlhá doba. Pokiaľ ide o tréningový plán, neočakávam radikálne zmeny. Na úroveň, ktorú som dosiahol, som sa dostal pomocou doterajšieho nasadenia a usmerňovania. Len je potrebné objaviť chyby, ktoré viedli k preťaženiu. Možno som priveľa trénoval a málo regeneroval, možno v tom mal prsty aj hypoxický stan."
Ďalší sviatok pod piatimi kruhmi je v Turíne a Bajčičák sa na to už teraz teší. Len aby sa mu podarilo eliminovať výkyvy v sezóne, ktoré ho prenasledujú dlhší čas. "Buď mi vyšiel začiatok a nezvládol som koniec sezóny alebo naopak. Nepáčilo sa mi, keď som zrazu spadol vo výsledkovej listine z prvej či druhej desiatky na chvost. Ak odhalíme, v čom je pes zakopaný, môže sa to premietnuť ešte do výraznejšej radosti zo športovania."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
