koná v Hornozemplínskom osvetovom stredisku (HZOS). Svojimi výrobkami k úspechu výstavy prispeli ženy z celého vranovského regiónu. Výstava bola doplnená o paličkovanú čipku z dielne klubu strediska, ktorý vedie Katarína Kaščáková.
Záujem vyvolali aj praktické ukážky paličkovania a zdobenia veľkonočných vajíčok. Aj tohto roku na výstave predali vyše 400 kraslíc. Okrem klasickej techniky batikovaných vajíčok osobitne zaujala moderná technika ich zdobenia, ktorej sa v poslednom čase venuje pracovníčka HZOS Jarmila Hittmárová. Každý, kto jej výtvory videl, sa zhodne, že ide priam o umelecké diela.
"Venujem sa tomu asi 15 rokov. Začala som sa tomu venovať ako výtvarníčka, pretože s osvetovom stredisku pracujem ako metodička pre neprofesionálne výtvarníctvo a výstavnú činnosť, takže ma zaujímalo všetko možné aj v maľovaní, pretože je to môj koníček. Naučila som sa pôvodnú klasickú batiku, ktorá tu bola zaužívaná. Robilo sa to v Ruskej Porube. Mala som dobrú kolegyňu, ktorá to robila, takže som začala voskovou batikou, ale potom som to nechala ženám v Ruskej Porube, pretože ony boli na to originál. Potom som ako výtvarníčka začala vymýšľať a kombinovať. Pomohla aj náhoda. Rozbila som vianočné bombule a nevedela som, čo s tým prachom, tak som ho využila na kraslice. Olepovala som ornamenty, potom som to domaľovávala kvetinkami. Neskôr som bombule vynechala a využívala som farby a akýkoľvek materiál, ktorý sa dá vo výtvarníctve použiť. Začalo sa mi niečo vytvárať plastické, reliéfové. To boli moje začiatky," povedala nám J. Hittmárová, ktorá sa k zdobeniu kraslíc dostala pomerne neskoro, nie ešte v detstve.
Predtým robila iné veci. Maľovala miniatúrne obrázky. No ako dievča tiež maľovala jednoduché voskové kraslice, lenže ju to nadchlo až tak pred tými 15 rokmi. Žiadalo sa jej tie kvetinky na niečo maľovať, tak sa rozhodla malé obrázky maľovať na vaječné škrupinky. "Skúšam pri tom všetko možné. V posledných rokoch do zdobenia sklbujem všetky možné techniky. Natriem si kraslicu farbou, urobím ornamenty vyškrabávaním, potom ich dozdobujem trebárs stierkou alebo sadrou, aby boli plastické. Gravírujem do toho nejaké mašle, kvetinky, plastické listy a podobne."
Maliar zväčša používa plátno, pre niekoho sú však ideálnym podkladom vaječné škrupinky. "V mojich krasliciach je zachovaná tradícia hádam len v tom, že je to vajíčko. No obrázky, kvetinky, kytičky sú rôznorodé. Nie je to typicky veľkonočné vajíčko. Vôbec o kraslice záujem z roka na rok stúpa. Nielen o moje kraslice, ale aj o iné." Postrehla aj sama na sebe, že každý rok namaľuje viac kraslíc. A každým rokom sú náročnejšie. Zisťuje, že jednu kraslicu robí aj celý večer. Ľudí zaujalo hlavne to, že začala robiť kraslice z pštrosích vajíčok. "Prvýkrát som ich začala maľovať asi pred štyrmi rokmi. Vtedy som ich namaľovala asi tri, potom ich bolo päť až šesť, minulého roku niečo cez desať a tohto roku som ich urobila cez dvadsať. Na pštrosom vajíčku sa dá naozaj maľovať, je to dosť veľká plocha a tam už je čo robiť na tom. Môžem sa na nich prejaviť ako výtvarníčka do sýtosti," uviedla Jarmila Hittmárová, ktorej sme sa opýtali aj na to, aký je ďalší osud jej kraslíc.
"Veľa porozdávam, niektoré predám. A doma mám veľmi málo. Sú už kdekade. Tohto roku som tých malých kraslíc z kuracích vajíčok namaľovala cez štyristo, mala som niekoľko kačacích, husacích okolo tridsať a pštrosích cez dvadsať," vraví pracovnbíčka HZOS, ktorej kraslice obdivovali aj na veľkonočnej výstave v poľskom Sanoku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
