roztoku, vďaka čomu získa kraslica požadovanú farbu. Kraslice sa zvyknú zdobiť slamou. Vystrihnuté slamené motívy sa pomocou špendlíka a pinzety nalepujú matnou stranou na vajíčko. Takýchto techník je strašne veľa, ale odkiaľ pochádza tento zvyk?
Najstaršie maľované vajíčka sú známe z pohrebísk v Prednej Ázii. Od 12. storočia nariadila cirkev ich svätenie. S ostatnými jedlami na severovýchode Slovenska sa posväcujú veľkonočné vajíčka s ostatnými potravinami. Veľkonočné vajíčko sa v niektorých oblastiach Slovenska spájala s poverami. Dávalo sa do štítu strechy, aby chránilo dom pred bleskom. Do osiva sa zahrabávali škrupinky, aby zabezpečovali dobrú úrodu. Vajíčko jedli aj zaľúbenci, aby si našli k sebe cestu. Dievčina spôsobom výzdoby a počtom vajíčok vyjadrovala, aký má k nemu vzťah. V dnešnej dobe sú vajíčka darom pre šibačov a polievačov.
Napríklad vážny nápadník v hontianskej obci Senohrad dostal 25 vajíčok. Ostatní dostali iba päť a menej. Ľudové zvyky a spôsob výzdoby vajíčok je v každom regióne iný. Vďaka týmto zvykom vznikli kraslice, ktoré sú na vysokej umeleckej úrovni. Niektoré z nich sú malými umeleckými dielami. Nuž a, samozrejme, pre niekoho sa stali aj zberateľskou vášňou
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
