iných. Takýto spôsob obživy si pred tromi rokmi zvolil aj vtedy 21-ročný Štefan V. z Ploského, okr. Košiceokolie. V októbri 1999 upriamil svoju pozornosť na Richarda N., ktorému sa vnútil za "ochrancu". Pod hrozbou násilia a zabitia ho nútil k vyplácaniu výpalného vo výške od 10 do 50-tisíc korún. Za necelé štyri mesiace si tak "zarobil" spolu 131 000 korún.
Neprepieklo sa mu to však bez trestu. Prokurátor kvalifikoval jeho konanie ako trestný čin hrubého nátlaku a podnikavý Štefan sa zaň zodpovedal pred Okresným súdom Košice I.
"Ja sa necítim vinný, pretože to bolo inak, ako sa píše v obžalobe. To ja som dával peniaze Richardovi N. a nie on mne. Od júna 1999 som mu požičiaval rôzne sumy peňazí. Išlo o čiastky od desať do 50-tisíc, ktoré mi mal vrátiť. To aj robil, preto som mu aj naďalej peniaze požičiaval. Naposledy, bolo to v októbri 1999, mi mal vrátiť 50-tisíc korún, a keďže meškal, zatelefonoval som mu domov. Dohodli sme sa, kde a kedy mi peniaze prinesie. Stretli sme sa na dohovorenom mieste, ale len čo mi dal do ruky obálku s peniazmi, zadržali ma policajti," bránil sa obžalovaný.
Argumentoval tiež tým, že i keď v tom čase nikde nepracoval, bol na tom finančne celkom dobre najmä vďaka tomu, že bol na zárobkoch v USA. "Bol som tam celý rok a zarobil som tam okolo pol milióna. Aj doma som istý čas pracoval a mal som príjem 17 000 korún. Z ušetrených peňazí som poskytoval Richardovi N. pôžičky," tvrdil Štefan.
Košičan, ktorého prinútil platiť, však pred súdom vypovedal niečo iné: "Vyhrážal sa mi, že ma zabije, podpáli mi auto a podobne, ak mu nebudem platiť za ochranu. Presnejšie za to, že zabezpečí poriadok v herni Bianka na Staničnom námestí v Košiciach, v ktorej mám hracie automaty. Najprv som odmietal platiť, ale jeho vyhrážky sa stupňovali a tak som mu dal v júni 1999 prvých desaťtisíc korún, potom 21 000 a potom ešte na štyrikrát 95 tisíc korún." Richard N. zdôraznil, že po tom, čo vyplatil obžalovanému spolu 131-tisíc, bol v koncoch. Viac peňazí už nemal, ale Štefan od neho žiadal ďalšie výpalné a tak mu nezostávalo nič iné, len navštíviť záložňu a založiť manželkine zlaté šperky. Dostal za ne okolo osem-deväť tisíc...
Konfrontácia obžalovaného s poškodeným nepriniesla nič nového, obidvaja zotrvali na svojich výpovediach. Stanislav a Vladimír J., ktorých Štefan žiadal predvolať ako svedkov prítomných pri požičiavaní peňazí Richardovi N., však nič také nepotvrdili. Navyše vo svojich výpovediach uviedli, že obžalovaného vôbec nepoznajú, nikdy sa s ním nestretli na železničnej stanici, ako to tvrdil, a neboli pri žiadnom odovzdávaní peňazí... Ďalší svedok, Ľubomír U. naopak uviedol, že v dvoch prípadoch videl Richarda N., ako dáva peniaze obžalovanému. Nevenoval tomu pozornosť, nezaujímalo ho to a preto nevedel vysvetliť dôvod odovzdávania peňazí.
Nepravdivá sa ukázala aj obrana obžalovaného v tom zmysle, že peniaze, ktoré "požičiaval", zarobil Amerike. Zo správy Národného úradu práce totiž vyplynulo, že od 5. septembra 1994 bol v evidencii nezamestnaných a vyradili ho z nej 30. apríla 1995, keď nastúpil na verejnoprospešné práce. Navyše, z cestovného víza Štefana V. bolo zrejmé, že v USA sa nezdržiaval 12 mesiacov, ale len 30 dní.
Z vyšetrovania uvedeného prípadu a z dokazovania pred súdom vyplynulo, že obžalovaný od Richarda N. viackrát žiadal zaplatenie výpalného a aj to, že sa mu vyhrážal zabitím, ujmou na zdraví a nútil ho platiť za služby, ktoré mu v skutočnosti neposkytoval. Na rozdiel od prokurátora, súd jeho konanie nekvalifikoval ako hrubý nátlak, ale trestný čin vydierania. Štefanovi V. zaň vymeral 10 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu troch rokov. Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
