predovšetkým na vývoj politických subjektov, ich preferencie u rôznych vrstiev spoločnosti, prípadne v jednotlivých regiónoch Slovenska. Jeho analýzy sú známe nielen sociológom, politológom, žurnalistom či volebným tímom politických subjektov, ale i verejnosti. Po jeho návšteve v metropole Šariša, kde sa stretol so zástupcami mimovládnych organizácií, sme sa s ním pozhovárali o parlamentných voľbách, ktoré nás v tomto roku čakajú.
- Čo bude ústrednou témou parlamentných volieb 2002?
"Myslím, že by to mohol byť spor medzi tými, ktorí reprezentujú predchádzajúcu vládu, to znamená mečiarovský štýl vládnutia, tými politikmi reprezentujúcimi súčasný štýl a tými, čo sľubujú a čo dosiaľ nebolo odskúšané, čo sú nové strany ako Smer a ANO. Druhá vec je, že základný politický konflikt na Slovensku v deväťdesiatych rokoch bol medzi tým, čo politológovia nazývajú liberálnou demokraciou a neliberálnou. V rokoch 1994 až 98 smerovalo práve k tej neliberálnej demokracii. Tento konflikt bol pre Slovensko základný, na rozdiel povedzme od Českej republiky, kde bol iný konflikt. Na Slovensku v období po voľbách 1998 sa tento konflikt trochu rozmazal, no myslím si, že trvá naďalej. Je to spojené so smerovaním SR a k úspechom či neúspechom Slovenska vo vzťahu k Európskej únii a NATO."
- Neznámou sú nové strany - Smer a ANO. Pri viacerých voľbách sa ukázalo, že aj keď nové strany mali vysoké preferencie, tak síce prešli do parlamentu, ale v konečnom dôsledku sa ukázali byť voliči konzervatívnejší a tie nové strany nenaplnili očakávania. Bude to tak aj teraz?
"Z výskumov sa dá zistiť, akú majú voliči ktorých strán silnú priľnavosť. Ako hlboko či plytko sú so stranou identifikovaní. Je niekoľko strán, kde je miera identifikácie hlbšia, inde je priemerná alebo veľmi nízka. Smer a ANO patria už skôr k priemeru, no rozlišoval by som medzi nimi. Smer sa pohybuje v číslach, pri ktorých mu veľký pád nehrozí, menší môže byť. Otvorenejší je vývin v ANO, už len z toho dôvodu, že pohyb tejto strany je síce stabilne nad piatimi percentami, no nemá vysoké čísla. Naviac vyštartovala neskôr, takže tá väzba sa nemala kedy vytvoriť. Ten efekt, ktorý ste spomínali - dal by sa nazvať "Efekt SOP 98" - by nastať mohol, ale je to samozrejme ťažko predpovedať. A treba brať do úvahy to, že najvplyvnejšia televízia Markíza veľmi zreteľne, nadštandardne prezentuje túto stranu."
- Aké šance dávate stranám, ktoré sa definujú ako ľavicové, no v súčasnosti nedosahujú potrebný počet percent, prípade ich nejakému, zatiaľ nevytvorenému zoskupeniu? Teda SDĽ so silnou regionálnou štruktúrou, ale nízkymi percentami, SOP, možno sociálni demokrati a najmä nová Weissova SDA. Majú šancu dostať sa v nejakej forme do parlamentu?
"Asi by bolo potrebné prebrať ich rad radom, každú zvlášť. Bezpochyby je tu veľa voličov, ktorí majú mnohé znaky ľavicových voličov, ale tieto strany sú málo úspešné. Jednou z možností však je, že neskôr napríklad Smer posilní tú ľavú pozíciu. Tie ostatné strany sú zatiaľ vo veľmi ťažkej situácii. Čo sa týka Weissovej strany, tak je to otvorené. Prvé výskumné zistenia (zhruba tri percentá - pozn. red.) nie sú ani sľubné ani zničujúce."
- Otázkou sú aj prvovoliči a druhovoliči. V roku 98 boli prvovoliči, teraz už druhovoliči, pomerne silnou skupinou, pribudnú k nim noví. Očakávate skôr 'optimistický' alebo 'pesimistický' pomer v účasti prvo- a druhovoličov?
"Podľa mňa takú vysokú účasť ako v roku 1998 očakávať nemožno, to ale neznamená, že sa musí stať pravý opak, že by bola mimoriadne nízka účasť. Závisí to od toho, ako budú títo ľudia oslovovaní takpovediac životom, ale i politickými stranami, médiami, tretím sektorom, kampaňami. Skôr očakávam účasť nižšiu, ale nie nízku. Prvovoliči sú vždy špecifickým problémom, vo všeobecnosti platí, že u nich býva účasť nižšia, lebo ten záujem o politiku je nižší. Neočakávam však, že by to bolo zničujúco nízke číslo. Dosť záleží na tej robote, ktorá sa urobí alebo neurobí. Či budú títo ľudia presvedčení ísť voliť nezáleží len na intenzite, ale i kvalite toho presvedčovania."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
