Príchod jari na východnom Slovensku signalizujú tri hlavné "vtáčie" znaky
Žeriavy si ľudia často mýlia s bocianmi, pretože ich pripomínajú veľkosťou i dĺžkou nôh. Sú však sivé a majú kratší zobák, uviedol Pavol Kaňuch zo Spoločnosti pre ochranu vtáctva na Slovensku. Spoľahlivým rozlišujúcim znakom je aj ich hlučnosť. Pomerne výrazným "trúbením", ktoré počuť aj na veľkú vzdialenosť, sa odlišujú od ticho letiacich bocianov. Žeriavy ponad východ Slovenska tiahnu zo zimovísk v maďarskej Hortobágyskej puste do Škandinávie. Najrozsiahlejšie hniezdiská majú totiž v severských močaristých tundrách Fínska a Švédska, hniezdia takisto v severnom Nemecku a Poľsku.
Podľa Kaňucha žeriavy na prelet využívajú krátke obdobie po prvom výraznom oteplení, zväčša v posledných marcových dňoch. Letia smerom na sever ponad údolia riek Torysy, Hornádu, Ondavy, Tople či Laborca. Ponad iné časti Slovenska prelietavajú zriedka.
V sobotu pozorovatelia videli asi 1000 až 1300 žeriavov. Ich masívny prelet trvá iba dva až tri dni a v Hortobágyi zimuje približne niekoľko desaťtisíc jedincov.
Autor: Vranov nad Topľou/Košice (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
