tejto časti obce totiž býva najviac mladých dievčat.
"Vždy to tak bolo," spomína Ján Vilim, ktorého záľubou je dokumentovanie tradícií pod vrchom Radzim. "V minulosti oblievačke predchádzala veľkonočná zábava. V susednej Rejdovej chlapci kúpali už o polnoci. Vo Vyšnej Slanej sa všetko pripravovalo o šiestej ráno. Mladí ani nespali a keď sa brieždilo, kamaráti sa zoskupili a vyrazili. Smer bol jasný. Do konc dediny nezašli sme nikdy nezašli. Kvôli pálenke. Tie dievky mali smolu a matky sa na nás hnevali, že sme nimi ohrdli. Stále sme šli od nižného konca, aby sme sa nepomýlili a nezašli dvakrát do toho istého domu". Medzi jednotlivými domami mládež spievala. V mladosti J. Vilima sa taktiež oblievalo vedrami, naplnenými vodou. Vo Vyšnej Slanej chlapci korbáčmi nešibali. "Odmeňovali nás sladkosťami a peniazmi. Za parobka brali 17,18-ročného chlapca. Bolo to akési povýšenie. Ten už peniaze nebral, len ho pohostili jedlom a alkoholom".
Prestreté stoly sa v minulosti podobali zabíjačkovým hostinám. Gazdinky pripravili jablká, pečené mäso, koláče a domáce produkty. Nesmela chýbať takzvaná údená šoudra z bravčového stehna, chren a veľa varených vajíčok. Šoudru ženy nakrájali na kocky, zmiešali s cibuľkou a zaliali octom. Jedlo malo znižovať účinky alkoholu, ktorý podávali v každom dome. "Spočiatku sa pila domáca pálenka. Neskôr borovička, rum a domáce víno. Starí ľudia si pálili z hrušiek, sliviek a dokonca aj zo žita," hovorí J. Vilim.
Po Veľkej noci prišli Turice a stavanie májov. Ak niektoré dievča pred chlapcami na Veľkú noc zatvorilo dvere, za trest jej máj pred dom nepostavili. "Predtým sme stavali červené smreky. Teraz sú to brezy". Hoci sa zvyky v rokoch minulých a súčasných mierne líšia, spoločná ostala tradícia oslavy jari.
Autor: ela
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
