spoločenstve, vrátiť prijaté výnosy, vrátane tých, ktoré vybrali v minulosti.
"Takéto názory môžu vychádzať zo skutočnosti, že prijímať vklady od verejnosti mohli v minulosti i teraz iba banky, teda subjekty, ktoré mali na takúto činnosť udelené bankové povolenie. Nebankové subjekty sa tento zákon, aj vďaka nedokonalej legislatíve, snažili obísť prijímaním akýchsi pseudovkladov, a to nielen prostredníctvom zmluvy o tichom spoločenstve, ale aj zmluvy o pôžičke a rôznych nepomenovaných zmlúv uzatváraných na základe paragrafu 51 Občianskeho zákonníka," konštatuje v tejto súvislosti JUDr. Štefan Veselka, ktorý pôsobil ako riaditeľ odboru práva a legislatívy jednej z košických bánk.
Ako dodal, všeobecne pre všetky druhy uvedených zmlúv platí, že nesmú odporovať účelu ani obsahu zákona, ani ho obchádzať, ani sa priečiť dobrým mravom, lebo inak je takýto právny úkon v zmysle paragrafu 39 Obč. zákonníka, neplatný. A práve táto predpokladaná neplatnosť zmlúv, o ktorej v konečnom dôsledku môže o nej rozhodnúť len súd, je zdrojom úvah o vrátení výnosov z vkladov do nebankových subjektov. Z doterajšieho právneho postavenia nebankových subjektov vyplýva, že rozhodovanie o platnosti týchto zmlúv bude vykonané najmä v rámci konkurzného konania.
V súčasnosti sú z nebankových subjektov najbližšie k vyhláseniu konkurzu spoločnosti Horizont a B. M. G. Invest, kde Krajský súd v Košiciach ustanovil predbežného správcu. Keď súd vyhlási na ich majetok konkurz, vyzve veriteľov, aby v lehote určenej v uznesení prihlásili svoje požiadavky. Správca konkurznej podstaty má zo zákona právo poprieť pravosť, výšku a poradie prihlásených pohľadávok.
"Pre klientov nebankových subjektov by nemal vzniknúť problém ak existuje písomná zmluva na uznanie ich pohľadávky správcom vo výške vkladu. Problém môže nastať pri uznaní výnosov, a to z dôvodu podozrenia, že uzavreté zmluvy boli neplatné," zdôraznil JUDr. Veselka.
Klient sa v takomto prípade musí obrátiť so žalobou na súd (tzv. incidenčný spor), kde bude vystupovať ako žalobca a správca, ktorý pohľadávku neuzná, resp. poprie, ako žalovaný. Žalobný petit (návrh) bude smerovať k tomu, aby bolo súdom určené, že prihlásená pohľadávka (výnos) existuje.
Pokiaľ súd žalobe vyhovie, pokladá sa žalovaná pohľadávka za zistenú a bude zahrnutá do uspokojenia pri rozvrhu. Ak však súd žalobe nevyhovie, bude sa zmluva, na základe ktorej klient vložil prostriedky do nebankového subjektu považovať za neplatnú.
Podľa paragrafu 451 Obč. zákonníka je plnenie z neplatného právneho úkonu bezdôvodným obohatením, ktoré sa musí vydať. Každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej získal (paragraf 457 Obč. zákonníka). To znamená, že sa musí obnoviť predchádzajúci stav, t. j. nebankový subjekt musí vrátiť prijatý vklad a klient zase prevzaté výnosy.
Čo sa týka vracania výnosov klientmi, ktorí si ich vybrali v minulosti a teraz už s nebankovým subjektom nemajú nič spoločné, tak je na mieste zaoberať sa otázkou premlčania práva. Jeho podstata spočíva v tom, že ak si nebankový subjekt neuplatní žalobu na súde v zákonom stanovenej lehote (premlčacia doba) právo na vrátenie výnosov, potom síce môže žalovať klienta (dlžníka), ale ak tento pred súdom vznesie námietku, že právo je premlčané, súd ho nebankovému subjektu už neprizná. V týchto prípadoch väčšinou platí, že ak od vzniku zmluvy uplynú viac ako dva roky, klient získané výnosy už nemusí vrátiť.
Právo na vrátenie výnosov v prípade smrti poručiteľa prechádza na dedičov. Títo však zodpovedajú len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva s tým, že náklady poručiteľovej choroby, primerané náklady na pohreb, trovy konania, splatné výživné, dlžné dane a poplatky majú prednosť pred úhradou poručiteľových dlhov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
