teplo periny. V prípade, že ste sa narodili v ženskom tele, vás však odrazu premkne nepríjemný pocit, ktorý sa zhmotní v realitu nastávajúceho dňa. Veľkonočný pondelok! Ranná idyla je razom preč a vy sa inštinktívne snažíte v čo najrýchlejšom časovom slede nájsť nejaký únikový východ. Ak už samozrejme nie je neskoro. Práve preto si oblievači, v tento deň zvyčajne dávajú "načas", aby svoje obete prekvapili najlepšie ešte v horeuvedenej fáze.
Mládenci z folklórneho súboru Hornád, skúšali svoju otužilosť v tenkých myslavských krojoch už od pol siedmej rána, netrpezlivo čakajúc na konský pohon, ktorý ich mal dopravovať z miesta na miesto. Keď sa nezjavil ani po dobrej hodinke dohodnutého času a začalo sa špekulovať o alternatíve v podobe MHD, v zákrute sa naveľa ozvali zvonce stuhami vyzdobeného koča, ťahaného dvoma tátošmi.
Nálada sa vrátila, keď už Hornádčania cválali s vetrom o preteky, naskladaní na voze aj so svojim arzenálom - hrozivo vyzerajúcim korbáčom a vedrami, ktoré neveštili nič dobré. "Nebudzem še ženíííc, až po Veľkej Nocííí, vežnem šebe dzivčééé, co ma čarne očííí," rozliehal sa mohutný spev napoly skrehnutej posádky, keď si to kone šinuly smerom na Krásnu.
"Co ma čarne očííí, kučerave vlasýýý, take še mi take dzifčatečko pačííí...," doznela ľudovka, keď koč zaparkoval na prvej zastávke.
Hoci obeť obývajúca tento dom nemala ani čierne oči ani kučeravé vlasy, schytala svoje. Bývalá tanečnica Hornádu, Petra Hegedüšová vedela, že klásť odpor svojim niekdajším kolegom, je zbytočné. Chabý pokus o vzpieranie sa, skončil ešte väčšou gurážou folkloristov, od ktorých schytala dobrých päť vedier čistej pramenistej na svojej vlastnej záhrade za spokojného prizerania sa svojho vlastného manžela.
Akoby toho nebolo dosť, po absolvovaní prezliekacieho kola treba ešte šibačov pohostiť a počastovať nádielkou, v tomto prípade čokoládových vajíčok. Príliš dlho sa však nesedelo, ešte dievku vyzvŕtať, pridať na korbáč stužku a poďho ďalej.
"Pálenečko z božskej moci, vyščirila na mne oči, aj ja na ňu vyščirila, až me o žem uderila...," nôtili svorne mládenci, ktorým krv rozprúdilo nielen pomaly silnejúce jarné slnko. Onedlho na to sa krv rozprúdila i v žilách ďalšej Krásnohornádčanky, Maje Packovej a jej mamky, ktorej sa ušlo symbolicky - pol vedra za golier. Za to jej dcéra si to odniesla rovno dvakrát, nekompromisne, vodou rovno zo studne. Nepomohli ani zúfalé výkriky prezlečenej obete.
"Veď to aby si bola pekná a zdravá...," chlácholili ju medzičasom už hostiaci sa mládenci, štrngajúc poldecákmi za prestretým stolom. "...a aby sa už vydala," dokončila svojsky Majina mama s dodatkom:
"...a čo stojíš, hybaj im ešte naliať."
Hostina na privítanie kúpačov predstavovala všade klasické veľkonočné menu - syrek, šunka, varené vajíčka a samozrejme, nejaké tie koláčiky. Pilo sa zásadne ostré, ako prevencie pred bolehlavom z miešania a po "kapurkovej" davaj ďalej, veď chlapcov v tento deň čakalo ešte minimálne tucet "nedočkavých" dievčin. Teda bolo sa čo obracať minimálne do večera.
Treba však povedať, že Hornádčania, nezostali nič dlžní svojmu názvu. Vodný živel ich mena na vlastnej koži vyskúšali i autorky tohto materiálu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
