v prípadoch, keď je vinník zdanlivo známy, no k spáchaniu trestného činu sa odmieta priznať. Usvedčuje ho však obeť, resp. aj iné nepriame dôkazy hovoriace v jeho neprospech. V takejto situácii sa v novembri 1999 ocitol 22-ročný Tibor G. , ktorého senát Okresného súdu Košice I uznal vinným z lúpeže. Dopustil sa jej však počas skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu, ktorý si odpykával súčasne za dve iné lúpeže. Senát okresného súdu mu ako obzvlášť nebezpečnému recidivistovi naparil 10 rokov nepodmienečne a pre výkon trestu ho zaradil do tretej najprísnejšej nápravnovýchovnej skupiny.
Obžalovaný sa proti verdiktu odvolal. Krajský súd v Košiciach nariadil doplnenie dokazovania, ktoré bolo zavŕšené novým, tentoraz oslobodzujúcim verdiktom. S tým zas nebol spokojný prokurátor a tak posledné slovo mal opäť odvolací súd. Muži v talároch oslobodzujúci rozsudok tesne pred veľkonočnými sviatkami s konečnou platnosťou potvrdili.
Obžaloba kládla mladému Košičanovi za vinu, že 19. apríla okolo 12. hod. napadol spolu s ďalšími dvomi komplicmi, ktorých totožnosť sa nepodarilo zistiť, Jozefa C. K incidentu malo dôjsť v podchode pri WC na Autobusovej stanici v Košiciach, kde udrel poškodeného rukou do tváre, a keď spadol, on i jeho kamaráti, začali do neho kopať. Prehľadali mu vrecká a z nohavíc mu ukradli tisíckorunovú bankovku a náramkové hodinky v hodnote 50 korún.
Tibor G. mu mal úderom do tváre spôsobiť zlomeniny pravej i ľavej sánky a tiež hlavice ľavej sánky. Napadnutý muž utrpel zranenia, z ktorých sa liečil sedem týždňov. Tohto skutku sa mal dopustiť v čase, keď ešte nemal odpykaný dvojročný nepodmienečný trest, ktorý mu súd uložil za inú lúpež uložil
v máji 1994 za inú lúpež. Po tom, čo si časť z neho odpykal, bol na skúšobnú dobu päť rokov podmienečne prepustený na slobodu.
Tibor G. v prípravnom konaní, ale aj na pojednávaní, spáchanie žalovaného skutku poprel a na svoju obranu uviedol nasledovné: "Ja som Jozefa C. nezbil, neublížil som mu na zdraví a ani som ho neolúpil. To, čo tvrdí, nie je pravda. Ja som od začiatku hovoril, že v ten deň, keď bol zbitý, som bol spolu s dvomi chlapmi, ktorých poznám len podľa mien v pivárni. Tam som videl aj Jozefa C., sedel spolu s bratom pri vedľajšom stole. Vykrikoval, búchal po stole, robil bordel. Potom prišla barmanka a chcela, aby odišiel. Môj spoločník Dežo ho vytiahol von a tam ho zbil. Ja som z pivárne ani len nevyšiel." Tibor ešte dodal, že neskôr, keď odchádzal domov, videl Jozefa C., ako sa rozpráva s mestskými policajtmi. Nevšimol si, lepšie povedané, nezbadal, že by bol zranený. V prípravnom konaní pred vyšetrovateľom ale tvrdil, že ho videl zbitého. Rozpory vo výpovediach vysvetľoval tým, že
vyšetrovateľ nepísal to, čo skutočne hovoril, ale čo sám chcel. Ten to však pred senátom kategoricky poprel, pričom argumentoval, že pri výsluchu
obžalovaného bol prítomný jeho obhajca… Z výsledkov dokazovania vyplynulo, že jediným priamym dôkazom svedčiacim v neprospechobžalovaného, je len výpoveď poškodeného.
Hovorí Jozef C.: "Bol to Tibor G., čo ma v blízkosti WC na autobusovej Stanici napadol ako prvý. Udrel ma päsťou do tváre a potom sa k nemu pridali aj jeho dvaja kumpáni. Hneď po prvom údere som pocítil bolesť v sánke, z úst mi začala tiecť krv. Po tom, čo som spadol, ešte do mňa aj kopali… Prehľadávali mi vrecká, ale neviem, kto z nich mi zobral hodinky a peniaze…" Takto vypovedal poškodený pred vyšetrovateľom, ale na
pojednávaní opísal incident inak. "Prvý ma pred véckom udrel Dežo P. , nie obžalovaný, tu prítomný Tibor G., on ma udrel až po ňom… Kvôli rozporom vo výpovediach poškodeného, nariadil odvolací súd jeho opätovné vypočutie. Jozef C. na pojednávaní najprv zduplikoval, že to bol Dežo, čo ho napadol a olúpil o peniaze a hodinky. Po prečítaní výpovede z prípravného konania sa vrátil k pôvodnej verzii, teda, že to urobil obžalovaný. "Ja za to nemôžem, ale veľmi rýchlo zabudnem, čo som povedal, nezapamätám si ani to, čo som povedal pred piatimi minútami," posťažoval sa mužom v talároch Jozef C.
Po preskúmaní jeho zdravotného stavu, vyšli najavo zaujímavé skutočnosti. Znalkyňa z odvetvia psychológie dospela k záveru, že rozumové schopnosti Jozefa C. sú na hornej hranici ľahkej debility. Tomuto defektu zodpovedajú aj ešte viac znížené pamäťové procesy. Je negramotný, ale z psychologického hľadiska bola však jeho schopnosť reprodukovať jednoduchú situáciu, zachovaná. Znalkyňa ďalej uviedla, že u mentálne retardovaných osôb, ako je poškodený, nie je možné jednoznačne zistiť sklony ku klamstvu. Sú ľahko ovplyvniteľné nielen osobami, ale aj prostredím, v ktorom žijú. Navyše, medzi osobnostnými črtami Jozefa C., dominuje emočná labilita a bojazlivosť. Verí tomu, čo hovorí, aj keď v skutočnosti jeho tvrdenia nemusia byť pravdivé, resp. môžu byť skreslené.
Po oboznámení sa so všetkými výpoveďami poškodeného, znalkyňa dospela k záveru, že vzhľadom na variabilnosť a rozpornosť jeho tvrdení, nemôžu byť použité v trestnom konaní ako dôkaz. Okrem iného uviedla aj to, že Jozef C. sa správal tak, ako sa dalo očakávať. Vie, že na svoju obhajobu môže povedať čokoľvek, teda aj klamať.
Keďže len podozrenie o vine obžalovaného ako dôkaz na uznanie viny nestačí, súd vychádzal zo zásady "pochybnosti v prospech obžalovaného" a Tibora G.
spod obžaloby prokurátora oslobodil.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
