zavítal napríklad aj prezident SZĽH Juraj Široký, či primátor mesta Zdenko Trebuľa. Toto posedenie, na ktorom nechýbalo pečené prasiatko, bolo vhodnou príležitosťou na zhodnotenie uplynulej sezóny. Požiadali sme o to jedného z dvojice trénerov HC Milana Jančušku (na snímke).
Stretnutia play off ukázali, že forma bola načasovaná dobre a gradovala práve pri vyvrcholení sezóny. Svedčí o tom bezproblémové vyradenie Skalice 4:1 na zápasy v štvrťfinále, čím mužstvo splnilo predsezónny cieľ skončiť do štvrtého miesta i následné kvalitné výkony v neúspešnom semifinále proti favorizovanému bratislavskému Slovanu.
"Iste. V štvrťfinále so Skalicou sme - až na jeden zápas, ktorý sme si prehrali hneď v úvode - hrali veľmi dobre. Semifinálové zápasy ukázali, že sa stretli dve vyrovnané mužstvá. Rozhodovali detaily, maličkosti a hokejové šťastie, ktoré bolo viac na strane Slovana. Určite sme mohli postúpiť do finále, chlapci sa presvedčili, že na to majú. Potešiteľné je, že sa dala dokopy skvelá partia. Pre chlapcov, ktorí hrali takéto semifinálové duely prvýkrát v živote, to bolo obrovskou školou a verím, že sa to prejaví v ďalších sezónach. Mladí hráči pri starších Kledrowetzovi, Vorobelovi, Krotákovi, Škovirovi a Ihnačákovi výkonnostne vyrástli a perspektíva tohto mužstva do nasledujúcej sezóny je naozaj obrovská."
Keď hovoríme o perspektíve do budúcnosti, ak sa mužstvo vhodne doplní ešte o pár kvalitných hráčov strednej generácie, mužstvo by zrejme mohlo útočiť aj na titul.
"Samozrejme. V tejto sezóne sme cieľ skončiť do štvrtého miesta splnili. Ukázalo sa, že v niektorých momentoch, v ktorých sa lámali rozhodujúce zápasy, chýbal väčší počet skúsenejších hráčov, zvlášť po tom, čo sa zranil Škovira. Skúsenosti v rozhodujúcich chvíľach sme teda trochu postrádali, ale na druhej strane, dostali v ťažkých súbojoch šancu zahrať si mladí a je to pre budúcnosť len dobré. Napokon, aj výkony v semifinále a aj konečné tretie miesto potvrdili, že je to správna cesta. V kútiku duše sme z vyradenia v semifinále smutní, ale aj tretie miesto je obrovský úspech. Je to veľmi príjemný pocit, keď si zoberieme, že pred troma rokmi bol košický hokej na dne. Teší ma, že teraz sa dostal opäť tam, kam patrí a za to treba poďakovať všetkým trénerom, ktorí sa o to pričinili. Teda aj trénerom, ktorí tu boli pred nami, pretože odviedli kus roboty a zaslúžili sa o posun z dna až na tretie miesto. Kolektív má obrovskú perspektívu a keď sa vhodne doplní, máme naozaj na to bojovať o titul majstra Slovenska."
V základnej časti ste obstáli, po jej skončení ste v tabuľke figurovali na tretej priečke za Zvolenom a Slovanom. Určitým výkyvom ste sa nevyhli (v jednej chvíli vedenie po sérii neuspokojivých výkonov hrozilo dokonca znižovaním základných platov), ale globálne môžete byť asi s dlhodobou časťou vcelku spokojní, však?
"Podávali sme stabilné a vyrovnané výkony. Určitý výkyv prišiel v piatej šestine. Malo to viacero príčin, bolo to na prelome rokov, predohrávali sme si vtedy nejaké zápasy a navyše sme mali strašne veľa zranených. Keď teda zoberieme celú základnú časť komplexne, zvládli sme ju výborne, aj čo sa týka počtu získaných bodov a umiestnenia, aj z pohľadu samotnej hry. Samozrejme, nie je možné, aby sa v takej dlhodobej súťaži nevyskytli výkyvy, ale myslím si, že z našej strany boli minimálne. Aj plný štadión na každom domácom zápase svedčí o tom, že sme fanúšikov potešili. To je pre nás veľmi cenné, že ľudia chodili na zápasy a tešili sa i smútili spolu s nami. Hokej sa totiž hrá pre diváka."
Do kádra, zloženého okrem kapitána Ihnačáka a brankára Klempu výlučne z mladíkov vo veku okolo 20 rokov, ste zabudovali niekoľko skúsenejších hráčov. Krotáka, Škoviru, Kledrowetza i Vorobela ste pred sezónou angažovali ako posily a sľubovali ste si od nich veľa. Dá sa povedať, že tieto predpoklady naplnili a patrili naozaj k ťahúňom mužstva, súhlasíte?
"Týchto hráčov som trénoval v Poprade, alebo predtým v Košiciach. Napríklad s Jurajom Kledrowetzom to spolu ťaháme už päť sezón. Išlo o skúsených hráčov, ktorí vhodne zapadli do tímu a pomáhali mladým napredovať. Vytvorili dobrú a súdržnú partiu, ktorá ťahala za jeden povraz. V svojej trénerskej kariére som sa prvýkrát stretol s takou vynikajúcou partiou, s ktorou bolo naozaj radosť pracovať."
Ako vás uspokojila dvojica gólmanov Martin Klempa a Ramón Sopko?
"Výborne sa dopĺňali. Sopko ako dvojka dobre nahradil Klempu, keď bol chorý, zranený, alebo mal dočasný výpadok formy. Napokon, aj v play off proti Skalici chytal výborne a v zlomových momentoch mužstvu pomohol. Mali sme teda naozaj vhodnú dvojicu brankárov."
Čo obrancovia?
"Kledrowetz s Vantrobom to spolu ťahali celú sezónu a vytvorili zohratú dvojicu. Vantroba pri Kledrowetzovi vyrástol a podával spoľahlivé výkony. Najmä v defenzívnej činnosti, pretože útočnejšie poňatie mal v tejto dvojic na starostii Kledrowetz. Vorobel hrával s mladými hráčmi, s Kožárom, Šterbákom, ktorí takisto pri ňom povyrástli. V play off, keď sme k nemu priradili skúsenejšieho Nádašdiho, bol tiež oporou. V tretej obrane spolu v základnej časti nastupovali Topoli s Nádašdim. Aj oni si zastali svoje miesto, a to aj v presilovkách, či oslabeniach. V januári k nám prišiel z Liptovského Mikuláša Vlado Urban, ktorý do tímu vhodne zapadol. Prišiel v kritickom momente, keď sme mali z dôvodu zranení veľmi málo obrancov. Vtedy sme to točili dokonca na štyroch bekov, takže Urban do tohto kolotoča vhupol od začiatku rovnými nohami. V play off sme vytvorili obranu Topoli - Urban, ktorá bola spoľahlivá. Bolo radosť sledovať, ako si plnia svoje povinnosti. Sporadicky dostávali príležitosť aj perspektívni Žec a Varga."
A ako splnili vaše očakávania útočníci?
"Do prvého útoku ku skúseným Krotákovi so Škovirom sme najprv skúšali priradiť mladého Holečka. Potom sme tam dali Gabiho Špilára a ukázalo sa, že to bola vhodná voľba. Títo hráči k sebe pasovali, dopĺňali sa, výborne kombinovali a niekedy akoby hrali naslepo. Presadzovali sa aj strelecky. Je pre mňa veľmi potešiteľné, že Špilár išiel výkonnostne veľmi hore a v play off chytil vynikajúcu formu, ktorá mu vyniesla aj reprezentačný dres. Druhý útok Ihnačák - Sabol - Drotár hral spolu už druhú sezónu. Spočiatku sme skúšali k Mirovi Ihnačákovi aj iných hráčov, ale vrátili sme tento útok do pôvodného stavu. Táto trojica mala svoju údernosť, Sabol i Drotár zbierajú pri našom kapitánovi veľké skúsenosti. Tretí útok troch "K" Kováč - Kmiť - Kövér hral dobre, tiež dokázal rozhodovať zápasy. Potom prišlo k zraneniam buď Kövéra, alebo potom dlhý trojmesačný výpadok Kováča. Bola to škoda, dovtedy hrali veľmi dobre, potom sme už museli improvizovať. V play off sa dali znovu dokopy a hoci na Kováčovi bolo cítiť herný výpadok, ukázali perspektívu do budúcna, veď napríklad Jaro Kmiť odvádzal obrovské množstvo práce, bol ako včelička. Ďalší mladí hráči dostali tiež svoju šancu, niektorí sa jej zhostili lepšie, iní horšie, všetko chce v ich prípade v prvom rade čas."
O tom, že každý útok mal svoju silu, svedčí zrejme ajskutočnosť, že reprezentačný tréner Ján Filc povolal na prípravné stretnutia proti Švédsku po jednom hráčovi z každého košického útoku - z prvého Špilára, z druhého Sabola a z tretieho Kmiťa.
"Áno, je to tak. Verím, že spomedzi pätice nominovaných Košičanov sa niekto prebojuje až do záverečného kádra Slovenska pre majstrovstvá sveta."
Tréner Milan Jančuška nás ešte na záver debaty požiadal o možnosť poďakovať sa. "Chcem sa naozaj úprimne poďakovať sponzorom, vedeniu hokejového oddielu a prezidentovi Tiborovi Snakovi, že nám vytvorili také podmienky, v ktorých sme v tejto sezóne mohli pracovať v pohode a v pokoji."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
