hospodárskych zvierat (ÚFHZ) SAV v Košiciach.
"Jednou z najvýznamnejších výhrad odporcov geneticky modifikovaných organizmov (GMO) je, že sa pri ich príprave využívajú gény zodpovedné za rezistenciu (odolnosť) voči antibiotikám. Dobrým príkladom môže byť Bt kukurica. Táto obsahuje gén pre bakteriálny toxín, jed, ktorý ju robí jedovatou pre hmyz a teda pri jej pestovaní netreba používať pesticídy. V jej genóme však zostal gén rezistencie voči ampicilínu, čo je bežne používané antibiotikum. Odporcovia GMO argumentujú možnosťou, že pri konzumácii tejto kukurice nastane prenos rezistencie na črevné baktérie a následne antibiotikum stratí účinnosť. Na základe toho, čo vieme, je takmer isté, že tento prenos nastane a frekvencia prenosu je veľmi nízka. Výsledky výskytu rezistencie však dokazujú, že už dnes je približne 10 percent baktérií na toto antibiotikum rezistentné aj u nás na Slovensku, kde sa táto kukurica prakticky nepestuje. Preto výskyt baktérií rezistentných voči antibiotiku vplyvom konzumácie GMO je prakticky zanedbateľný," informoval nás riešiteľ tejto vedeckej úlohy RNDr. Peter Pristáš, CSc.
Podľa jeho slov bolo významným medzníkom v štúdiu prenosov génov, objavenie penicilínu Flemingom v roku 1929. "Tieto lieky boli považované za zázračné, lenže práve mechanizmy šírenia génov umožnili baktériam veľmi rýchlo sa prispôsobiť rastúcemu používaniu antibiotik a krátko po ich zavedení do klinickej praxe v roku 1940 sa objavili prvé baktérie na ktoré nové antibiotiká neúčinkovali. Niektorí pesimisti už dnes tvrdia, že éra antibiotik v roku 2010 končí, práve z dôvodu rezistencie."
P. Pristáš však dodal, že príčinou rezistencie, nie je šírenie génov, ako prirodzený jav, ale nesprávne používanie antibiotík. "V celosvetovom meradle je viac než 80 percent antibiotik predpisovaných nesprávne a na Slovensku odhadujem, že je toto percento ešte vyššie. Výsledky našich výskumov ukazujú, že vyskyt rezistencie voči antibiotikám je vysoký nielen ľudí a hospodárskych zvierat, ale dokonca i u divo žijúcich zvierat, aj u tatranských kamzíkov."
O význame bezpečnosti GMO svedčí aj záujem EÚ, ktorá financuje viaceré výskumné projekty venované tejto problematike. Prenos génov je totiž podrobnejšie preskúmaný len u baktérií a nie je celkom jasné, ako funguje u vyšších organizmov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
