medzi najbližšími, zregeneroval sily a zároveň pouvažoval nielen nad tým, čo dosiahol v uplynulom ročníku, ale i nad budúcnosťou. Kuť plány, to dá zavše aj zabrať, hlavne ak hráč uvažuje nad viacerými alternatívami a tiež treba na to istý časový úsek. Daktorí hokejisti majú ešte povinnosti spojené s reprezentáciou, ale sú i takí, ktorí nadobro vymenili ľad za hovenie si v pohodlí. To platí aj pre Ľubomíra Vaica (na fotografii vpravo), ktorý už niekoľko dní dýcha znovu slovenský vzduch namiesto škandinávskeho. Ako je známe, tento vrtký útočník v januári zamenil vsetínsky dres za farby účastníka najvyššej hokejovej súťaže vo Fínsku SaiPa Lappeenranta.

Na rozdiel od našich pomerov tunajší Severania nerobili žiadnu tragédiu z toho, že "ich" tím skončil medzi elitou posledný trinásty so štvorbodovou stratou za Lukko Rauma. "Všetko bolo v pohode, žiadna nervozita, napäté vzťahy," načrel do aktuálnych spomienok Ľubomír Vaic. Možno však i preto nikomu netiekli nervy, že pred pár rokmi fínsky riadiaci orgán prijal úzus, že z I. ligy sa nevypadáva. Naposledy, keď sme so slovenským zástupcom v tomto celku hovorili, naznačil, že všetko smeruje k tomu, aby sa tvoril káder už na ďalší ročník. Tréner Skrik hľadal optimálne zloženie formácií a myslel skôr na to, čo príde neskôr. Prítomnosť ho až tak veľmi nevzrušovala. A rovnako ani priaznivcov.

Aj preto, že SaiPa už vopred vedela o svojom postavení, nebránila sa odchodu dvoch hráčov na hosťovanie do celkov, ktoré bojovali v play-off. Machulda (český legionár) zamieril do Jokeritu, Ymonen do TPS Turku. "Ja som vedel, že mňa nikde nepustia. A to aj preto, že som prišiel už počas rozohranej súťaže. Chceli vidieť, ako sa uchytím. Možno keby som bol na súpiske od začiatku ročníka, bolo by to iné, ale nebol som z toho sklamaný," povedal na margo prípadného záujmu iných účastníkov dravý ofenzívny hráč. Náš hokejista odohral vo fínskej súťaži 22 meraní síl, nevynechal teda ani jedno z programu od januára do marca. Na konte mal sedem gólov a štyri gólové asistencie. Ak berieme do úvahy predošlých absolvovaných 34 stretnutí vo Vsetíne s desiatimi zásahmi a osemnástimi asistenciami, vychádza to na zaujímavý sumár v produktivite. "Ja som veľmi spokojný s tým, čo som dosiahol v minulom ročníku."

Hoci je Ľubo voľným hráčom, už sa predbežne dohodol s predstaviteľmi fínskeho klubu na ďalšom pokračovaní kariéry. "Hovorili sme o tom a ja som vyjadril súhlas s ponukou. Pravda, zatiaľ iba ústny. Ešte si chcem nechať nejaký čas na definitívne potvrdenie tejto mojej predstavy. Preto som predostrel návrh, že do začiatku majstrovstiev sveta dám konečné stanovisko." Hoci Vaic nechcel konkretizovať iné ponuky, naznačil, že sa oňho interesovali aj ďalšie fínske tímy a pravdepodobne sa ozvali aj predstavitelia z nejakých iných krajín. "Dva kluby prejavili značný záujem. Myslím si však, že nebudem mať veľké problémy, komu poviem áno. Už som takmer rozhodnutý, že sa vrátim tam, kde som skončil ročník." Fínsky hokej má cveng a východniar sa presvedčil aj za necelé tri mesiace, že sa oddá rozvíjať majstrovstvo v týchto zápoleniach. Je to o niečom inom, než mal možnosť vyskúšať si predtým "Zistil som, že sa tu hrá rýchlejšie, kvalitnejšie než v českej extralige. Na to stačí pobudnúť na severe Európy iba krátko, aby sa hokejista rýchle zorientoval. Hrá sa priamočiarejšie, čo mi veľmi vyhovovalo. Aj český štýl mi imponoval, ale rýchlosť fínskej hry sa mi páči. Práve táto črta mi imponuje. Aj prístup tunajších funkcionárov je iný, sympatickejší. Všetko fungovalo na jednotku, na nič som nemusel čakať, všetko bolo načas zabezpečené. Keď sú vytvorené ideálne podmienky na šport, potom nič nebráni aktérovi, aby sa naplno sústredil na svoje povinnosti."

Hoci spočiatku Vaic nastupoval v druhej útočnej formácii, neskôr tréner vycítil, že je ho tam škoda a presunul ho do najúdernejšieho prvého trojzáprahu. Presvedčil, že má na to, aby bol osobnosťou celku. Tri razy sa mu podarilo dostať sa k prestížnemu oceneniu hviezda zápasu, okrem toho získal aj tri razy cenu fair play. Určite ho to vnútorne potešilo a uspokojilo. "Je to výraz ohodnotenia kvality hráča, jeho prístupu. Vlastne na všetko som si - pokiaľ ide o šport - zvykol veľmi skoro, akurát mi trochu prekážalo, že sa tam rýchle stmievalo. Často bola obloha nepríjemne zamračená. Akurát počasie mi teda nevyhovovalo."

Je až nepredstaviteľné, že fanúšikovia nehromžili na hráčov, nevyčítali im, že sú poslední. "Možno by chodilo azda o tisíc divákov viac na každý zápas, keby sme boli na tom lepšie. Aspoň tak mi to hovorili domáci. " Náš hokejista nebol celkom vo Fínsku osamotený, pretože v krajine tisícich jazier našli útočisko aj ďalší Slováci. Pravdaže, Vaic najčastejšie komunikoval so Stanom Jasečkom, kamarátom z dávnejších čias a ďalším Spišiakom v týchto končinách, kým ešte hral za Pori pred odchodom do švédskeho HV 71. "Bol som v kontakte aj s Janom Lipianskym, ale ten tiež zamieril neskôr do Švajčiarska. S Mišom Hreusom som sa ani nestretol, Ivana Majeského som zaregistroval až v poslednom vystúpení, keď sme hrali proti sebe." Počet legionárov na súpiske (okrem Vaica v mužstve boli aj Česi Machulda a Duba) naznačuje, že SaiPa nepatrí medzi bohaté kluby, ale to nebráni východniarovi, aby sa odtiaľ "zdekoval". Inak, ráta sa s tým, že elitná súťaž sa rozšíri na párny počet štrnásť účastníkov, čo iste pootvorí dierka pre ďalších cudzincov.

Rodák zo Spišskej Novej Vsi a bývalý hráč Košíc nezabudol ani na kontakty s bývalými spoluhráčmi zo Vsetína, kde sa to otočilo k úplnému protikladu toho, čo v majstrovskej bašte bývalo predtým. "Som rád, že som odtiaľ odišiel a keby aj nebodaj si na mňa daktorý klub z Česka spomenul, ešte by som sa bránil návratu v tomto roku." Možno práve to, že Ľubo ako jeden z mnohých za sezónu vystriedal nielenže dva kluby, ale aj dve súťaže, spôsobilo, že mu spadla závora na ceste do reprezentácie. Tréner Ján Filc si nespomenul naňho pred olympiádou a ani teraz, keď sa začala príprava na majstrovstvá sveta. "Aj keď som pôsobil vo Vsetíne, tréner sa na mňa bol pozrieť iba raz pred Nemeckým pohárom. Zdá sa, že teraz kormidelník dáva väčšiu šancu hráčom zo slovenskej extraligy. Tak sa rozhodol, ja s tým nič nenarobím. S nikým z realizačného tímu národného mužstva som nehovoril, nič to ale nemení na tom, že chlapcom budem na šampionáte držať prsty, aby im to vyšlo." Ktovie, možno sa aj v jeho prípade bude opakovať to, čo s Bačom či Šimonovičom, ktorí sa vrátili do repre po dlhšom čase. "Pevne verím, že sa v národnom mužstve ešte ukážem. Hlavná vec, že zdravie slúži a to je pre mňa rozhodujúce."

K životu nepatrí len hokej, ale aj súkromné slasti či strasti. Ľ. Vaic už intenzívne myslí na 6. júl, keď sa bude ženiť s Košičankou Radkou Špaldonovou. Snúbenci sa poznajú dva a pol roka, zoznámili sa však nie prostredníctvom tohto športu. "Predtým mu neprejavovala priazeň, teraz už vie pomaly niektoré veci z hokeja lepšie ako ja. Počas pobytu vo Fínsku bola len krátkou za mnou, lebo má ešte študijné povinnosti." Nuž, Ľubovi, ktorý za pukom precestoval už kus sveta, už bude na potulkách veselšie a puto k milovanému partnerovi utuží iste aj jeho hokejové nasadenie. "Teraz ešte neviem posúdiť, ako sa manželstvo premietne do mojej kariéry, ale určite to bude pozitívny krok v mojom živote." Takže v nastávajúcich týždňoch hokej sa dostane logicky v jeho myšlienkach na druhú koľaj a prednosť dostanú svadobné prípravy. Nech to teda novomanželom Vaicovcom vyjde!

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.