jednou strechou. Napätie sa kumuluje a neraz dochádza k vyhroteným situáciam.
Podľa hovorkyne Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach mjr. JUDr. Jarmily Petrovej zaznamenávame v posledných rokoch na Slovensku nárast trestnej činnosti s prvkami násilia. Najfrekventovanejšími formami "domáceho násilia" sú ublíženia na zdraví rôzneho stupňa. Rozhodujúca je intenzita hrozby či útoku a spôsobený následok, podľa toho sa potom skutok hodnotí ako trestný čin, alebo priestupok.
"Osobitý problém v násilí páchanom na ženách a dievčatách tkvie v jeho vysokej latencii. Umocňuje to konzumný spôsob života a vzájomné odcudzovanie sa ľudí. Stráca sa spolupatričnosť občanov, narastajú sociálne rozdiely a svoje zohráva i nedôvera k orgánom činným v trestnom konaní. Klesá ochota a úsilie poškodených pri dokumentovaní trestnej činnosti. Navyše má polícia obmedzené možnosti v riešení konfliktov v rodinách," vysvetľuje JUDr. Petrová, podľa ktorej polícia nemôže svojvoľne vstúpiť do bytu a zakročiť.
Ak žena sama privolá pomoc a muži zákona použijú na spacifikovanie útočníka donucovacie prostriedky, situácia sa po zmierení manželov môže otočiť proti nim. Policajný zbor má tiež obmedzené sily a prostriedky na ochranu poškodeného i svedkov a plusom rozhodne nie sú ani dlhé prejednávania súdnych sporov a obava z možnej pomsty zo strany páchateľov.
"V praxi sa s problematikou násilia páchaného na ženách najčastejšie stretáva poriadková polícia. Tá rieši prípady, ku ktorým dochádza na verejnosti, ale aj v rodinách, za dverami bytov, sa odohráva mnoho násilia. Môže ísť o pozbavenie alebo obmedzovanie osobnej slobody, útlak, znásilnenia, purušovanie domovej slobody, ale i týranie zverenej osoby či opustenie dieťaťa. Situáciu pri odhaľovaní takýchto činov sťažuje skutočnosť, že sa dejú v uzatvorenom prostredí. Obvykle niet svedkov a obeť neraz nie je ochotná oznámiť vec na polícii. Alebo oznámenie pod nátlakom v priebehu vyšetrovania stiahne," hovorí Jarmila Petrová.
Dier v legislatíve je viacero. Okrem toho, že nám chýba kodifikácia domáceho násilia, je podľa odborníkov nedostatkom i to, že je pri trestnom síhaní rodinného príslušníka potrebný súhlas obete a tiež, že paragraf hovoriaci o týraní zverenej a blízkej osoby nezachycuje bývalého partnera. Absurdné je tiež, že to býva práve obeť, kto z obavy pred ďalším násilím uniká z domu, kým násilník ostáva. O tom, že na Slovensku je domáce násilie značne podceňované, svedčí i skutočnosť, že kým máme už niekoľko útulkov pre opustené zvieratá, postrádame špecializovaný azylový dom pre týrané ženy. Načim je sa nad tým zamyslieť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
