MUDr. Ján MICHALKO, telovýchovný lekár
Riziká bieleho športu
Tenis patrí medzi atraktívne loptové hry a je vhodným predstaviteľom pohybovej aktivity. V súčasnosti je na Slovensku veľmi populárny a najmä medzi rekreačnými športovcami rozšírený a obľúbený.
Vlastné tréningové i zápasové zaťaženie postihuje v tenise celý organizmus, ale jeho niektoré časti zvlášť. Vzhľadom k relatívne neobmedzenej dobe hry sú kladené veľké požiadavky na všetky pohybové vlastnosti - obratnosť, silu, vytrvalosť i rýchlosť. Týmto plní tenis funkciu všeobecne rozvíjajúcej sa hry. Nároky sú na srdcovo-cievny aparát, dýchanie, ale samozrejme i na pohybový systém, ktorý je zaťažovaný hlavne v oblasti ramena úderovej strany, dolných končatín a chrbtice. Tento charakter taktiež určuje vysoké požiadavky na celkovú zdatnosť organizmu i na vysoký stupeň aktívneho zdravia (vyššia kvalita zdravia, podmienená primeranou funkčnou zdatnosťou).
Ideálne by bolo, keby aj rekreační tenisti sa poradili so skúseným trénerom, ktorý pozná základy fyziológie tréningu i zákonitosti veku, aby tým predišli rôznym zdravotným problémom (najmä syndrómu z preťaženia). Charakter tenisovej hry vyžaduje obecnú telesnú zdatnosť (kondíciu) organizmu. Je preto žiadúce pravidelne sledovať funkčný a zdravotný stav, najmä vekovo starších tenistov. Veľkým problémom hry je jej trvanie, vzhľadom k systému počítania. Môže trvať aj niekoľko hodín. Je teda celkom zákonité, že mnohí tenisti pociťujú slabosť a u mnohých sa stáva výkonnosť obehového a dýchacieho aparátu limitujúcim faktorom v ich športovej činnosti.
Ďalší systém, ktorý je zaťažovaný, je podporne-pohybový. Jednostranná záťaž vedie niekedy k funkčným poruchám až deformitám hrudníka a chrbtice. Vysvetlenie je jednoduché - prevaha úderovej polovice tela nad druhou.
Veľmi dôležitú úlohu zohráva v tenise kvalita výstroja a výzbroja, ktorá určuje percento výskytu fyzického poškodenia tenisom - tenisového lakťa. Toto poškodenie je teda závislé od kvality rakety a od techniky úderu i metodiky jeho nácviku. Dobrý hráč sa môže pri zachovaní základných metodických požiadaviek (rozcvičenie, postupné zaťažovanie, kompenzačné cvičenie) tenisovému lakťu vyhnúť!
Z hygienických problémov tenisu je potrebné mať na zreteli dve dôležité zložky - oblečenie a pitný režim.
Oblečenie - treba sa vyvarovať umelých tkanín, ktoré majú zlú prenikavosť a neumožňujú vetranie. Dôležitý je aj výber obutia. Zásadne volíme také, ktoré aspoň minimálne udržuje klenbu nohy a zamedzuje veľkému poteniu. Podľa povrchu dvorca, na ktorom sa hrá, volí sa aj podošva, od čiastočne kĺzavej až po priľnavú. Tento faktor sa nesmie podceniť, lebo môže byť zdrojom mnohých poranení a poškodení.
Druhá oblasť, ktorá je pri dlhých tenisových hrách veľmi dôležitá, je vodné hospodárstvo - pitný režim. Je vždy nutné racionálne vodu doplňovať, a to najlepšie vo forme roztokov obsahujúcich aj minerálne látky (Isostar, G-30 a pod.).
Ďalšou veľmi častou nehodou pri tenise je podvrtnutie členkového kĺbu. Prevencia je v správnom výbere obuvi a v dobrom rozcvičení. Pomerne častým a nepríjemným zranením je natiahnutie a natrhnutie niektorej svalovej partie (lýtko, stehno). Stáva sa tak na začiatku hry po nedostatočnom rozcvičení, alebo v jej závere, keď dochádza k svalovej únave. Preto je potrebné, aby v prestávkach hry športovec vykonal niektoré kompenzačné pohyby (drep, krúženie paží, skiping a pod.).
Ak hodnotíme úrazovosť v tenise, musíme vždy začínať od poškodenia ruky držaním rakety. Práve tu je možné predchádzať ťažkostiam dobrým až starostlivým ošetrením tak držadla rakety, ako aj vlastnej ruky.
Tenisový lakeť
Odborne sa nazýva laterálna (vonkajšia) epicondylitída. Je to syndróm z preťaženia, ktorý postihuje odstup extenzorov predlaktia (vystieračov) v mieste kostno-šľachového spojenia. Väčšina autorov považuje za hlavnú príčinu poškodenie šľachy svalu musculus extenzor carpi radialis brevis, ktorý odstupuje od epicondylus lateralis ramennej kosti a upína sa na bázu 3. záprstnej kosti. Problémy v tejto oblasti môžu byť výsledkom jednorázového preťaženia akým je napríklad technicky zle zvládnutý bekhendový úder pri tenisovej hre. Príležitostne je pôvodnou príčinou priamy úraz tejto anatomickej štruktúry. Častejšia príčina tkvie v kumulácii traumat a preťažovania nedostatočne adaptovaných vystieračov predlaktia. Tento fakt zdôrazňuje dôležitosť systematického tréningu a rozcvičky.
Kardinálnym príznakom tohoto poškodenia je lokálna tlaková bolestivosť v odstupe extenzorovej šľachy, obmedzenie pohyblivosti (extenzie a pronácie), bolesť pri stlačení ruky, zníženie sily postihnutej končatiny. V chronickom štádiu môže byť prítomná aj pokojová bolesť, ktorá sa zhoršuje aktivitou už spomínaných svalov. V tomto štádiu možno nájsť na RTG snímke lemy kostnej novotvorby.
Liečba: Často je potrebné reagovať na veľkosť rakety, jej úchopu, tvrdosti výpletu, frekvencii tréningu, prípadne na vyhodnotenie mechaniky úderov. Ináč liečba býva na 90 % konzervatívna. Používame antiflogistika, elastickú bandáž, prípadne sadrovú dlahu, využívame postizometrickú relaxáciu, fyzikálnu terapiu, laseroterapiu, nesteroidné antiflogistická (v akútnom štádiu), aplikácia injekčného kortikoidu s lokálnym anestetikom je liečbou druhej voľby, Odporúčaný limit troch injekcií počas 6 mesiacov by mal byť efektívnym pre väčšinu pacientov. Pri zlyhaní tohto postupu je potrebné zvážiť chirurgickú liečbu. Dlahy a ortézy navrhnuté na zníženie nárazovej záťaže muskulatúry predlaktia sú užitočné v niektorých prípadoch. Nemali by byť aplikované príliš tuho, a taktiež by mali byť uložené nad svalovou masou a nie nad miestom bolestivosti.
A propós - túto prácu zo srdca venujem tenisovým nadšencom, mojím priateľom A. Varadymu, J. Belejovi, J. Kozákovi, D. Tatárovi a J. Bilíkovi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
