vlastníkov lesov proti tomuto rozhodnutiu. Vyzývajú vládu, aby zrušila svoje nariadenie o národnom parku, ktorý geomorfologicky tvorí s maďarským Aggteleckým národným parkom (ANP) jedno územie.
Ako povedal riaditeľ APN Gabriel Salamon, väčšina z 20-tisíc hektárového parku je majetkom štátu. Asi 6-tisíc hektárovú plochu spravuje priamo park. Patria do nej lesy, lúky, orná pôda i ovocné sady. "Lesy z toho zaberajú 4-tisíc hektárov. Ďalších 11,5-tisíc hektárov štátneho majetku takisto obhospodarujú štátne lesnícke firmy."
ANP vznikol v roku 1985. Je samostatným právnym subjektom a rozpočtovou organizáciou s ročným rozpočtom 800-miliónov forintov. Formou priamej štátnej dotácie získava ročne 125-miliónov forintov. Ďalších 180-miliónov si správa národného parku zarobí vlastnou činnosťou a zvyšný väčšinový balík peňazí si zadováži z rôznych fondov a grantových programov.
Systém ochrany územia funguje na princípe vykonávacieho i rozhodovacieho práva. "Sme najväčším zamestnávateľom v okolí. Celkovo u nás pracuje 70 kmeňových a vyše 40-sezónnych pracovníkov, medzi ktorými je sedem strážcov prírody. Spravujeme aj štátne nehnuteľnosti a jaskyne," informoval nás G. Salamon.
Ročne navštívi miestne jaskyne približne 170 až 200-tisíc turistov. Národný park sa stará aj o rozvoj cestovného ruchu a služby. V jeho kompetencii je i výstavba hotelov a reštauračných zariadení. "Dôležité je nechať park sprístupnený turistom. Náš park je rozdelený na tri zóny s rozdielnym stupňom ochrany. Turisti môžu vyvíjať športové aktivity pod našim dozorom."
Z 20 obcí v chránenom území a dvoch v národnom parku je každá splynofikovaná. "Nemáme však všade dobudované cesty a infraštruktúru," priznal G. Salamon.
Tak, ako správa národného parku, aj miestni obyvatelia sa snažia podnikať hlavne v cestovnom ruchu. Na slovenskej strane krasu sú podľa riaditeľa ANP vzhľadom na prírodné a kultúrne pamiatky omnoho lepšie podmienky na rozvoj turizmu. Slovenský systém spravovania jaskýň z centra v Liptovskom Mikuláši považuje G. Salamon za zlý, pretože príjmy z návštevnosti neostávajú v regióne, neexistuje miestna previazanosť medzi rozvojom jaskýň a službami cestovného ruchu, čím trpí celé územie.
Cieľom riaditeľa ANP je nadviazať na doterajšiu spoluprácu so susedným Slovenským krasom a pomôcť pri vytváraní optimálnych podmienok na zvyšovanie návštevnosti na oboch stranách. Aj preto víta jeho vyhlásenie za národný park.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
