sa môže vyriešiť len vzájomnou kompenzáciou. To vedia obe strany, ktoré sa už niekoľkokrát snažili nájsť k sebe takúto cestu. Mesto Kežmarok nespochybňuje, že sporné pozemky, na ktorých stojí časť sídliska Juh sú vo vlastníctve susediacej obce. Rozhodne sa ho však nemieni vzdať, keďže ho jednoznačne považuje za životne dôležitú časť mesta. Ešte pred pár rokmi navrhlo Ľubici výmenu tohto územia za 12 hektárov ladom ležiacej pôdy. To však vedenie obce rezolútne odmietlo.
"Nemôžeme predsa meniť takpovediac bicykel za Rols Royce. Žiadali sme adekvátnejšiu náhradu, napríklad les vo Vysokých Tatrách, ale Kežmarok nereagoval," vyjadril sa na margo vtedajšej ponuky Kežmarčanov starosta Ľubice Otto Dovják.
Podľa prepočtov jeho strany, predstavuje cena pozemkov sídliska Juh približne 700 až 800 miliónov korún. Ľubica preto za ne požadovala zhruba 400 hektárov lesa vo Vysokých Tatrách.
V týchto dňoch sa zápas o majetkové vysporiadanie medzi dvoma samosprávami dostáva do ďalšieho kola. Podľa prvého muža mesta Kežmarok byť mohlo byť konečné. Sprostredkovateľom najnovšieho kola rokovaní sa má stať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktorému v predchádzajúcich dňoch Kežmarčania predložili novú ponuku majetkového vysporiadania. "Druhej strane ponúkame 12 hektárov zalesnených pozemkov, ktoré môžu byť zdrojom ekonomického profitu. Okrem toho sme ochotní pristúpiť aj na prípadnú finančnú kompenzáciu," oboznámil nás s aktuálnou ponukou mesta Kežmarok jeho primátor František Grohola.
Starosta obce Ľubica Otto Dovják - náprotivok kežmarského primátora v spore o časť sídliska Juh, má však na aktuálnu ponuku z okresného mesta vlastný názor. "V podstate sa nemáme o čom dohadovať, pretože existenciu spomínaného sporu spochybňujeme," tvrdí Otto Dovják dodávajúc, že Ľubici pravdepodobne nebudú po vôli žiadne návrhy zo strany Kežmarku. Podľa neho, by obec nemala byť prístupná na žiadnu zámenu pozemkov. "A to ani v prípade, ak by nám ponúkali trebárs aj Kežmarský hrad," povedal ľubický starosta. Pravdepodobne jedinou akceptovateľnou alternatívou, by pre neho bola už dávnejšie prezentovaná požiadavka výmeny 12 hektárov na sídlisku Juh za 400 hektárov zalesneného územia vo Vysokých Tatrách.
Základným predpokladom pre akúkoľvek dohodu je ústretovosť oboch strán. Ak však tá chýba, najpravdepodobnejšou možnosťou riešenia sa javí tá, ktorú načrtol F. Grohola: "O osude celého sporu sa bude musieť rozhodnúť tam, kde začal. To znamená na úrade vlády, ktorá v roku 1992 odobrila oddelenie obce Ľubica od Kežmarku."
Počas dnešnej návštevy v Kežmarku sa teda premiér Mikuláš Dzurinda určite nevyhne paľbe otázok súvisiacich s touto témou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.