Kežmarok za rok 2001. Medzi hosťami nechýbal ani predseda Slovenského olympijského výboru (SOV) PhDr. František Chmelár (na fotografiách), ktorý v Kežmarku prežil svoju mladosť a má tu veľa priateľov. S rodákom z Tvrdošoviec sme sa po slávnostnom akte porozprávali.
Po minulom roku ste ani tentoraz nechýbali na vyhlasovaní najlepších športovcov okresu Kežmarok. Do mesta, v ktorom ste zažili svoje najkrajšie športové roky sa určite veľmi radi vraciate?
Na Kežmarok mám skutočné pekné spomienky, prežil som tu nádherné detstvo plné športu a mám tu množstvo priateľov, či už v radoch partnerov, kolegov, spolušportovcov, ale i funkcionárov a organizátorov. Veľmi mi všetci v minulosti pomohli, je to do určitej miery môj spôsob vracania a teší ma, že v tomto roku som si zobral so sebou aj posilu, keďže prišli aj najlepší basketbalista v histórii Slovenska Stanislav Kropilák a najlepší slovenský cyklista Anton Tkáč. Je to určitý odkaz mladej generácii, ktorá tu rastie a má záujem športovať, že existuje šanca aj v tomto okolí pri dobrej práci, príprave a pevnej vôli dostať sa trebárs až na olympijské hry a stupne víťazov.
Vo finančne menej náročných športoch sa dokážu výraznejšie presadiť aj talenty z kežmarského okresu. Situácia v najmasovejších kolektívnych športoch futbale a hokeji však nie je v tomto meste vôbec lichotivá.
Hokej je drahý šport a vyžaduje predovšetkým veľké materiálne zabezpečenie. Ľadová plocha i samotná výstroj je veľmi drahá a rodičia z kežmarského okresu, kde je veľká nezamestnanosť, určite nemajú prebytok peňazí na to, aby mohli platiť tieto nadštandartné výdavky. Je to poznamenané sociálnou situáciou. Pokiaľ ide o futbal, nepochybne tu vyrastajú kvalitní futbalisti, pretože sa tu vždy vychovali hráči prvej ligy ako aj reprezentanti. Ak futbalový klub v Kežmarku nedosahuje takú úroveň, akú by obyvateľstvo očakávalo, myslím si, že je to tiež v peniazoch, pretože špičkové slovenské kluby, ktorých nie je veľa, stoja na financiách, ktoré v okrese nie sú. Myslím si, že to nie je žiadna tragédia, že Kežmarok nevie konkurovať v hokeji a futbale väčším mestám a oblastiam. Rastú tu dobrí šachisti, basketbalisti, volejbalisti, vidíme tu výborných atlétov, či lyžiarov. S mládežou sa tu pracuje veľmi dobre a ja to považujem dokonca za oveľa pozitívnejšie a správnejšie, ako sa naháňať o nejaké umiestnenie vo futbalovej druhej, či tretej lige.
Kežmarok má však krásny futbalový stánok, ako aj zimný štadión a preto by bola škoda nevyužiť to na vychovávanie mladých talentov. Čo podľa vás chýba k tomu, aby sa táto skutočnosť výraznejšie prejavila v praxi?
Konkurovať poprednejším slovenským futbalovým tímom znamená budovať družstvo nie len na základe talentov, ktoré sú k dispozícii v rámci okresu. Až tak veľa talentovaných futbalistov každý rok v okrese nevyrastie, aby mali na prvú, či druhú ligu a nakúpiť hráčov z iných oblastí Slovenska jednoducho niet za čo. Navyše, pokiaľ mi je známe, v okrese Kežmarok nefunguje väčšia firma alebo spoločnosť výrobného alebo iného charakteru, ktorá by dokázala byť sponzorom vo väčšom obnose financií. Všetko sa to skladá z malých a stredných firiem, ktorých možnosti sú obmedzené a aj z tohto dôvodu nemá futbalový, či hokejový klub každý rok potrebné financie.
Venujme sa teraz stále aktuálnej olympijskej téme. Tohtoročné ZOH nedopadli pre našich športovcov úspešne. Vašim snom bol zisk aspoň jednej medaily, napokon zaknihovali Slováci iba jediný výsledok do bodovaného umiestnenia piate miesto biatlonistiek v štafete. K spokojnosti teda máte určite ďaleko.
Spokojnosť skutočne nevládne ani v jednotlivých športových odvetviach, pretože všetci očakávali viac, ako reálne dosiahli. Je to sklamanie, predovšetkým u hokejistov, od ktorých sme očakávali, že sa im podarí postúpiť z kvalifikačnej do finálovej skupiny, kde mali ukázať, na čo majú. Nepodarilo sa ani to a s ťažkou biedou sme vyhrali nakoniec nad Francúzskom, hoci náš tím po tých nešťastných skladačkách hral vo veľmi obmedzenom počte. Nebolo to vydarené vystúpenie, ja si však myslím, že športovci nie sú na vine, nemyslím si, že sa stali v olympijskom tíme nejaké veľké chyby, jednoducho musíme zanalyzovať, prečo je to tak, či sme mali veľké oči a realita je taká, aká sa ukázala alebo sa urobili niekde nejaké chyby, ktoré tieto výsledky ovplyvnili. Jedna vec je istá, na olympiáde sme mali najlepších športovcov akých dnes v zimných športoch na Slovensku máme, aj keď sa úplne jasne ukázalo, že niektorí tam nepatrili vôbec, pretože dosiahli najhoršie umiestnenie a neukázali takmer nič a niektorým sa vyslovene nedarilo. Napríklad mladá Zuzulová mala vyslovenú smolu, že natrafila na najhoršie počasie a najhorší sneh, aký si vôbec mohla želať v jej mladom veku, ľahkej váhe a malej skúsenosti. Bola to zhoda rôznych okolností, my to vyhodnotíme a určite sa poučíme.
Ako vnímate vystúpenie jednotlivých športovcov na ZOH v Salt Lake City?
Ja ešte nechcem hodnotiť jednotlivé športy, pretože oni si to musia najprv vyhodnotiť sami, čo dosiahli a prečo to tak dopadlo a až potom môžeme zaujať stanovisko my z pozície SOV. Ja musím hodnotiť výpravu ako celok a tá jednoducho nebola úspešná.
V médiách sa objavila informácia o snahe Popradu-Tatier kandidovať na ZOH v roku 2014. Nemyslíte si, že po dvoch neúspešných pokusoch v rokoch 2002 a 2006 je to opäť zbytočný megalomanský projekt?
Čítal som v novinách, že mesto Poprad sa rozhodlo kandidovať na ZOH 2014. Zatiaľ nemáme písomné oznámenie o tomto rozhodnutí, preto sa je o tom možné baviť iba na základe novinovej správy. SOV, ktorý je povinný zaujať ku kandidatúre stanovisko, tak ešte urobiť nemôže a preto môžem povedať iba svoj názor. Kandidovať v roku 2014 znamená, že Medzinárodný olympijský výbor (MOV) v roku 2007 už pridelí právo poriadať ZOH mestu Poprad-Tatry a to znamená mať v roku 2005, kedy chodí výberová komisia na obhliadku kandidátskych miest a športovísk, minimálne na päťdesiat percent vytvorené športoviská a takmer na sto percent ostatné podmienky, čo predstavuje komunikáciu, dopravnú sieť, hotely a všetky ostatné služby. Preto ja dávam spätnú otázku, či Poprad-Tatry v roku 2005 budú spĺňať tieto podmienky? Ja si osobne myslím, že nie, pretože na Slovensku na to jednoducho nebudeme mať dosť peňazí. To by znamenalo, odhadujem zhruba všetko okolo 100 miliárd korún a my už nemáme prakticky ani čo predať, pretože keď predáme Slovenský plynárenský priemysel (SPP), sme prakticky skončili. Zakryjeme tým diery v zdravotníctve a sociálnom zabezpečení a na podujatie, akým sú ZOH nebudeme mať dostatok finančných prostriedkov a preto neverím, že by sme mali nejaké šance uspieť.
Z vašich slov zrejme jasne vyplýva, že sa prikláňate k názoru väčšiny obyvateľstva, investovať dostupné financie na rozvoj mládežníckeho športu?
Samozrejme, veď v krajine nemáme ani jedno športovisko na medzinárodnej úrovni, nemáme poriadne futbalové ihrisko, či hokejový štadión, na základe ktorého by sme mohli žiadať o usporiadanie hokejových majstrovstiev sveta. Preto by sme si mali pomaličky budovať materiálnu základňu pre jednotlivé športy vôbec a potom, snáď o pár rokov, keď budeme bohatší a silnejší, môžeme slušne pomýšľať na kandidatúru na olympijské hry. Myslím si, že tatranský región bude vždy vhodný na usporiadanie ZOH, ale musí na to dozrieť doba.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
