republiky. Po stretnutí s podpredsedom Národnej rady SR Pavlom Hrušovským to včera v Prahe uviedol predseda Senátu Parlamentu ČR Petr Pithart.
Parlamentné demokracie sú podľa neho povinné vychádzať so susedmi, nech v nich už vládne akákoľvek konštelácia. "Nemôžeme sa vzájomne trestať za to, že sa menia politické konštelácie pri moci, že to raz vyhovuje jedným a druhým nie, a druhý raz je to naopak," dodal Pithart, podľa ktorého sú akékoľvek sankcie ako reakcie na výsledky volieb pochybné, ak nie sú spochybnené voľby.
Hrušovský po stretnutí uviedol, že Pithart si želá, aby výsledok budúcich parlamentných volieb na Slovensku vygeneroval demokratickú vládu, ktorá by dávala šance Slovensku na pokračovanie demokratizačných zmien.
"Predseda Senátu naozaj veľmi silno akcentoval jeho záujem, aby sa Slovensko stalo po summite NATO ďalšou členskou krajinou," zdôraznil Hrušovský.
Pithart pripomenul, že slovenskí partneri ho informovali o zmene dikcie západných politikov a diplomatov, ktorí už ako o podmienke vstupu SR do aliancie hovoria nielen o neprítomnosti Mečiara vo vláde, ale aj celého HZDS. Podľa Pitharta by nebolo ničím mimoriadnym, ak by vládu zostavili strany, ktoré by sa obišli bez víťaza volieb, ak ním HZDS bude. "To je normálne a to stáva aj tam, kde nikto žiadne želania nevyslovuje," zdôraznil Pithart, podľa ktorého sa to môže stať aj v ČR.
Obaja si vymenil názory aj na Benešove dekréty. Konštatovali, že existuje nedostatočné poznanie problematiky dekrétov, ako na strane zainteresovaných krajín, tak aj na strane EÚ.
V Senáte Parlamentu ČR sa objavili úvahy o možnej verejnej rozprave o dekrétoch, žiadne rozhodnutie však zatiaľ nepadlo. Pithart a Hrušovský konštatovali, že teraz nie je vhodná politická klíma na rušenie dekrétov, zhodli sa však, že sú platné, ale neúčinné a v takejto forme ich treba rešpektovať.
"Nepovažujem za šťastné, aby sme tak krátko pred parlamentnými voľbami otvárali takúto citlivú delikátnu otázku. Myslím, že by vybičovala iba vášne, nebola by to vecná odborná diskusia," dodal Hrušovský.
Dotkli sa aj kontroverzného zákona o zahraničných Maďaroch, ktorý vyvolal nevôľu na slovenskej strane. V tejto súvislosti Pitharta prekvapilo, že štáty susediace s Maďarskom sa nepokúsili o spoločný postup a každá z krajín reaguje samostatne. "Ten zákon je kontroverzný, som však presvedčený, že vo chvíli, keď by všetky krajiny, ktorých sa to týka, boli jednak prizvané do NATO, jednak vstúpili do EÚ, potom by všetko to napätie vyšumelo," dodal Pithart.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
