Korzár dozvedel, v tom istom dome bol pridelený aj ďalší byt s rozlohou 60 metrov štvorcových.

Hovoríme o tom meste, ktoré uteká nútenej správe z lopaty, o meste, ktoré gniavi takmer 1,8-miliardová zadĺženosť. Hovoríme o lukratívnej lokalite, v ktorej sa byty predávajú za 20 tisíc korún za meter štvorcový, pritom ide o byty, ktoré si taktiež vyžadujú rozsiahlu rekonštrukciu. Viď ponuky realitných kancelárií.

Pre poriadok treba povedať, že pridelenie a výber vyvoleného nájomníka bez transparentnej dražby zrealizoval Bytový podnik mesta Košice, pravda s požehnaním vedenia mesta, ktoré niekoľkokrát verejne tvrdilo, že netransparentnému rozdávaniu bytov je koniec. Ako k tomu došlo?

"Z dôvodu prípravy privatizácie bytov v dome na Kováčskej 25 bolo vlastníkom domu, ktorým je Mesto Košice, rozhodnuté uvoľniť dva nebytové priestory a prinavrátiť ich do bytového fondu mesta Košice," začal vysvetľovať poverený riaditeľ BPMK Ing. Marián Varga (na snímke). "Na základe toho boli nebytové priestory, v ktorých predtým sídlila redakcia denníka Práca a ÚJ SZO, v roku 2000 uvoľnené."

V tom istom období nájomníčka vedľajšieho bytu M. Vilhanová, ktorá od roku 1996 na základe vydaného stavebného povolenia realizuje rekonštrukciu podkrovia, požiadala Bytový podnik a mesto Košice o zmenu projektu počas výstavby z dôvodu, že pri realizácií stavby bol zistený havarijný stav dreveného trámového stropu nad celým 1. poschodím bytového domu.

"Podľa statických posudkov vypracovaných nezávisle dvoma odborne spôsobilými statikmi v roku 2000 je drevený trámový strop napadnutý práchnivením, hnilobou a drevokaznou hubou. Stav stropu, ktorý sa nachádza nad 3-izbovým bytom M. Vilhanovej s rozlohou 82 metrov štvorcových a nad bývalým nebytovým priestorom denníka Práca s rozlohou 98 metrov štvorcových," dopĺňa M. Varga.

O takmer stometrový priestor po denníku Práca prejavila záujem aj M. Vilhanová, ktorá žije v byte s matkou a piatimi, okrem jedného, už takmer dospelými deťmi. A dostala ráznu a zásadovú odpoveď, za ktorú by sme vedeniu mesta zatlieskali, keby... Keby to nezostalo len na papieri a byt sa nepridelil istému Alexandrovi Pistovčákovi.

"Na pracovnej porade vedenej námestníkom primátora Jozefom Filasom k otázkam privatizácie bytov v meste, bolo zatiaľ rozhodnuté, že priestory používané na nebytové účely v dome na Kováčskej 25 budú nájomcami vypratané a formou dražby budú ponúkané na užívanie ako bytové jednotky," píše sa v liste z 18. júla 2000, na ktorom je podpísaný riaditeľ magistrátu Ing. Ján Kovalčin.

"Pani Vilhanová vykonáva prestavbu podkrovia nad celým týmto znehodnoteným stropom. Po jej ukončení sa jej zväčší súčasný byt o ďalších 160 metrov štvorcových," vysvetľuje Varga.

Nás však nezaujíma to, prečo byt nedostala M. Vilhanová, ale to, prečo ho dostal bez verejnej dražby niekto iný.

"Technický stav druhého uvoľneného nebytového priestoru bol taktiež nevyhovujúci. Obvodové murivo bolo značne zamokrené. Aby tento priestor bol vhodný na bytové účely, bolo potrebné zabrániť prístupu vlhkostí do priestorov bytu a následne zrealizovať kompletnú sanáciu poškodených zamokrených omietok a taktiež rekonštrukciu povrchových úprav bytu," tvrdí Varga.

Dodáva, že na základe požiadavky Magistrátu mesta Košice na vyriešenie týchto narušených a zdevastovaných bytov v bytovom dome na Kováčskej 25 predložil Bytový podnik mesta Košice v marci 2001 vedeniu mesta návrh na vyriešenie nevyhnutnej rekonštrukcie zdevastovaných bytov.

"Vzhľadom na momentálny nedostatok finančných prostriedkov sme navrhli, že sa vyhľadajú investori, ktorí by boli ochotní tieto byty na vlastné náklady uviesť do užívaniaschopného stavu," vysvetľuje riaditeľ Varga.

Tu sa však transparentnosť postupu mesta a BPMK končí a otvára priestor na podozrenia a špekulácie. Investori sa totiž nehľadali vo verejnej súťaži, či na dražbe s tým, že by mesto ponúklo lukratívne byty v centre s popisom ich závad verejne na predaj, ale sa zrealizovali akýmsi výberom v zákulisí bytového podniku, o ktorom vedeli len vyvolení.

"Po odsúhlasení tohto postupu Magistrátom mesta Košice, bytový podnik zorganizoval výber dvoch budúcich nájomcov zdevastovaných bytov zo žiadateľov, ktorí na BPMK uplatnili takúto požiadavku," také je vysvetlenie povereného riaditeľa.

Čítali ste niekedy inzerát, kde by BPMK ponúkal byty v centre zadarmo, ak budete schopní ich zrekonštruovať na vlastné náklady? Vyzýval niekto z vedenia mesta občanov, že ak majú záujem rekonštruovať byty v centre nech uplatnia svoju požiadavku na bytovom podniku? Nie, nikdy to tak kompetentní neurobili. Nehovoriac o tom, že neexistuje ani žiadny poradovník pre tých, ktorí si takúto požiadavku vraj uplatnili, neexistujú ani pravidlá pre prideľovanie. Ak aj áno, nikto ich nikdy verejne neprezentoval, aby bolo každému jasné, aké sú pravidlá hry. Komu áno a komu nie.

"Na výber budúcich nájomcov som zriadil komisiu. Následne boli s týmito budúcimi nájomcami uzavreté zmluvy o budúcich zmluvách, v ktorých sú zahrnuté záväzky a to do určitého termínu zdevastované byty na vlastné náklady uviesť do užívaniaschopného stavu. Až na základe tejto realizácie budú mať nájomcovia právo na vystavenie nájomnej zmluvy a následne v zmysle zákona požiadať o odkúpenie bytu do osobného vlastníctva," argumentuje riaditeľ BPMK M. Varga.

Zdôrazňuje, že nejde o lukratívne byty, lebo na zrekonštruovanie stometrového bytu s poškodeným stropom je potrebných 900-tisíc korún a druhého zamokreného 600-tisíc.

Nutno však zdôrazniť a radným i riaditeľovi pripomenúť, že priemerný trojizbový byt v paneláku s rozlohou 70 metrov štvorcových s umakartovým jadrom, gumolitom na podlahe, spráchnivetými oknami a prehnilou linkou stojí na trhu v súčasnosti okolo 800-tisíc v širšom centre, napríklad v MČ Juh. Kde sú ešte peniaze na jeho rekonštrukciu? Každý, kto si kupuje byt by určite privítal jeho darovanie s "prísnou" podmienkou BPMK, že si ho pre seba zrekonštruuje tak, aby sa v ňom príjemne cítil.

Nie každý však pre "obdivuhodnú" transparentnosť

čo len tuší, ako sa za cenu panelákovho bytu možno ľahko stať majiteľom lukratívneho, zrekonštruovaného tehlového bytu v úplnom srdci mesta, ktorého cena bude stále iba rásť a hneď po rekonštrukcii sa dá streliť za viac ako dva milióny korún.

Aj tento prípad jasne dokazuje, že ani toto vedenie mesta nedokázalo zaviesť do prideľovania lukratívnych bytov transparentné pravidlá a rovnako ako jeho predchodcovia sa zubami-nechtami bráni verejným dražbám, bár sa aj topí v stámiliónových dlžobách. Nič na tom nezmenil ani verejný prísľub primátora Zdenka Trebuľu pred novinármi, že sa dražbami bytov budú vážne zaoberať.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.