trestného činu lúpeže, ktorej sa mal dopustiť so zbraňou ( bola ňou horiaca cigareta). Na trestnej lavici mali sedieť aj jeho dvaja komplici, ktorí spolu s ním úradovali 27. marca lanského roka v mestskom parku. Tých sa však polícii dolapiť nepodarilo...
Hovorí Michal B.: "Približne o 17.30 hod. som prechádzal spolu s kamarátom Pavlom Staničným námestím a potom košickým mestským parkom. Tam nás zastavili traja chlapci. Mohli mať 17 až 20 rokov. Chceli peniaze. Pýtali ich od nás, ale my sme im povedali, že žiadne nemáme. Jeden z nich, až neskôr som sa dozvedel, že to bol Alexander H., ma jednou rukou objal okolo pliec a druhou, v ktorej mal horiacu cigaretu, sa mi priblížil k čelu. Pýtal sa ma, či mi už niekto zahasil cigaretu na čele… Medzitým mi ďalší z dvojice chlapcov, ktorí boli s ním, vybral z bundy mobil... Skôr, ako všetci odišli, prikázaii mne i môjmu kamarátovi, aby sme o tom čo sa stalo mlčali, nikomu nič neoznámili, lebo budeme mať problémy."
Olúpený mládenec vypovedal v neprítomnosti obžalovaného, pretože mal obavy o svoju bezpečnosť. Pred senátom zdôraznil, že s Alexandrom H. sa predtým nikdy nestretol. Poznal ho však jeho priateľ Pavol, s ktorým bol v parku, i keď len, ako sa vraví, zvidenia… Uviedol tiež, že mobilný telefón značky Mitsubishi Trium Aria, mu kúpil Michalovi dedko. Stál vyše 8 000 korún, preto i napriek strachu a varovaniu lúpežníkov, nemohol zostať ticho. Rozhodol sa, že krádež mobilu oznámi...
"Je pravda, že som bol v ten deň na Staničnom námestí v Košiciach, aj v mestskom parku. Ale keď som stretol Michala B., ktorého som poznal dlhší čas, o keď len zvidenia. Bol som sám a on tiež. Dali sme sa do reči a on mi ponúkol na predaj mobil. Chcel zaň tisícku, mal som vážny záujem, preto som sa s ním jednal a dohodli sme sa, že mi ho predá za 800 korún. A presne za toľko som ho od neho aj kúpil. Súrne som však potreboval peniaze, preto som sa snažil mobil obratom predať," presviedčal súd obžalovaný a vyhlásil: "Michal B. klame. Asi sa doma bojí priznať, že mobil predal a tak si vymyslel, prepadnutie. Inak si to neviem vysvetliť, pretože som s ním nikdy predtým nemal žiadny konflikt."
Poprel, že by sa Michalovi vyhrážal, a už vôbec nie horiacou cigaretou… Zdôraznil, že mobil najprv ponúkol taxikárom, no tí nemali o jeho kúpu záujem. Potom stretol troch kamarátov, ktorí ho chceli kúpiť, ale nemali pri sebe peniaze. Dohodli sa preto, že sa stretnú na druhý deň. Alexander však predal mobil ešte v ten istý večer. Kúpil si ho od neho údajne neznámy pán a to za 1 300 korún. Prečo ho predal hlboko pod cenu? "Mobil bol poškrabaný, povedal by som, že doslova v dezolátnom stave, a nemal ani nabíjačku. Z toho dôvodu kupec nebol ochotný dať o nejakú tú stovku viac," tvrdil obžalovaný. Nešlo však o "nejakú" stovku navrch, ale o tisícky. Vyplynulo to z výpovede Michalovho starého otca a najmä z pokladničného bloku, ktorý predložil. Bolo z neho zrejmé, že vnukovi kúpil úplne nový mobil v hodnote 8 241 korún. O tri mesiace neskôr oň Michala olúpili v parku.
Obžalovaný trval na tom, že nemal žiadnych komplicov. Lenže lístoček, ktorý u neho našli muži zákona pri bezpečnostnej prehliadke, svedčí o tom, že o krádeži mobilu vedeli minimálne ďalší traja muži. Na otázku predsedníčky senátu, koho informoval, že ho poškodený identifikoval a preto pôjde zrejme do väzby, resp., prečo adresáta odkazu nabádal, aby "ich" vystrašil, Alexander H. uviedol nasledovné: "Ten lístok som napísal bratovi. Chcel som len, aby oznámil kamarátom, že som už predal mobil, a že sa nestretneme, pretože som na polícii. Písal som mu, že ich má vystrašiť, ale to len kvôli tomu, aby uverili, že som naozaj na polícii…"
Obžalovaný mal poruke odpoveď na každú otázku. Faktom však je, že ho ako páchateľa uvedeného trestného činu bez zaváhania identifikoval nielen Michal B., ale aj jeho kamarát Pavol, ktorý bol schopný dokonca opísať aj to, čo mal v tom čase na sebe oblečené. Tento mládenec sa však na pojednávanie nedostavil a policajtom, ktorí ho mali na súd predviesť, sa to nepodarilo ani v priebehu troch mesiacov. Z neznámeho dôvodu sa svedok už dlhší čas nezdržiava v mieste svojho bydliska a nepodarilo sa zistiť ani žiadnu inú adresu jeho prechodného pobytu. To bol dôvod, pre ktorý predsedníčka senátu jeho výpoveď z prípravného konania iba prečítala. Vyplynulo z nej, že incident v parku opísal, až na malé detaily tak, ako aj jeho olúpený kamarát Michal.
Alexandra H. vyšetril počas prípravného konania znalec z odvetvia psychiatrie. Ten dospel k záveru, že ide o nevyrovnanú osobnosť s asociálnymi prejavmi, a že v čase spáchania uvedeného trestného činu obžalovaný netrpel duševnou poruchou. Z čítania listinných dôkazov ďalej vysvitlo, že Alexander H. nebol doposiaľ trestaný, a že nikdy nepracoval. Kým prokurátor na základe vykonaného dokazovania trval na uznaní viny v zmysle obžaloby, obhajca obžalovaného navrhol senátu jeho oslobodenie, resp. uznanie viny z lúpeže, ibaže nie so zbraňou.
Po dlhej porade senátu vyniesla jeho predsedníčka verdikt, ktorým súd uznal Alexandra H. vinným podľa obžaloby a vymeral mu nepodmienečný trest 5 rokov so zaradením do prvej, najmiernejšej nápravnovýchovnej skupiny. Ako odznelo v zdôvodnení rozsudku, vina obžalovaného a tiež použitie zbrane cigarety, boli jednoznačne preukázané. Vzhľadom na doteraz čistý register trestov, dostal trest na dolnej hranici trestnej sadzby, ktorá sa pohybuje v rozpätí 5 až 12 rokov. "Cítim sa nevinný, odvolávam sa," vyhlásil na záver Alexander. Prokurátor si nechal čas na rozmyslenie, ale už dnes je zrejmé, že rozsudok nie je právoplatný a o odvolaní obžalovaného rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
