veľmi atraktívnych dolín, ktoré spadajú do povodia Veľkej Bielej Vody, zberajúcej vodné toky zo západnej a severozápadnej časti Slovenského raja, konkrétne z vápenecového masívu planiny Glac. Spolu s Veľkým Sokolom a Suchou Belou tvoria "tiesňavový triumvirát", ktorý poteší každého milovníka prírody.
Potok, ktorý vyhĺbil tiesňavu, prekonáva na jej území nemalý výškový rozdiel - 321 metrov, pričom vytvoril tri pekné vodopády - Veľký (vysoký 12 metrov), Kaskády a Terasový (vysoký 10 metrov). Tieto rozmery síce zaostávajú za vodopádmi iných spomínaných tiesňav,
Piecky však majú čaro romantiky a pokoja, ktorý vyžaruje hlboko vrezaná dolina medzi masívy Čierneho vrchu na severe a Ogurčiaku a Palca na juhu.
Samotné Piecky sa členia na tri časti. Začínajú pri Hrabušickej Píle pomerne širokým vstupom do dolnej časti Stredných Piecok, ktoré nazývajú aj Bielou dolinou. V ich závere sa nachádza spomínaný Veľký vodopád, za ktorým sa tiesňava člení na severnejšie, nesprístupnené Predné Piecky a južnejšie, mohutnejšie a prístupné Zadné Piecky. Okrem už spomínaných vodopádov tu možno obdivovať aj ďalšie výtvory vody - obrie hrnce a skalné výklenky tvaru pecí - podľa nich dostala tiesňava aj svoje meno.
Podobne ako iné tiesňavy Slovenského raja majú aj Piecky zaujíamvú históriu objavovania a turistického sprístupnenia. Po prvýkrát ju prešla horolozecká skupina A. Mervaya až v roku 1911, ako vôbec poslednú zo sprístupnených veľkých tiesňav Slovenského raja. Dnes je sprístupnená sústavou rebríkov a pomocou umelých pomôcok.
Okrem nepochybnej krajinárskej hodnoty sa na území Piecok nachádzajú aj cenné prvky flóry a fauny. Územie Piecok je na rozlohe takmer 245 hektárov Národnou prírodnou rezerváciou. Na skalných bralách a neprístupných extrémnych stanovištiach sú zachované porasty vápencových bučín, bukových jedlín a pôvodných borín. Z rastlín sú zaujímavé napríklad nevädza Trumfettova, zerva hlavičkatá a iné. Na svahoch Pelca sa pomerne často vyskytuje kamzík vrchovský. Piecky sú súčasťou Národného parku Slovenský raj.
BEDEKER
Prístup: Autom z Hrabušíc až na Hrabušickú Pílu, ku vstupu do tiesňavy. Pieckami vedie žltá značka, ktorej absolvovanie trvá približne dve hodiny. Vedie na severný okraj poľany Glac, odtiaľ návrat na Hrabušickú pílu (kombinácia modrej, červenej a žltej značky, 1:40 hod.), alebo rekreačné stredisko Podlesok (žltá, červená, 1:30 hod.). Prechod tiesňavou je povolený len zdola nahor. Najbližšou železničnou zastávkou je Vydrník na strati Poprad - Sp. N. Ves.
Zaujímavosti okolia: tiesňavy Sokol a Suchá Belá, poľana Glac, Kláštorisko, prielom Hornádu, Kláštorská roklina, Sokolia dolina, dolina Veľkej Bielej Vody, Stratenská tiesňava, Dobšinská ľadová jaskyňa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.