ako ligové a európske pohárové súťaže, tak aj medzištátne stretnutia. Posledná streda uplynulého mesiaca bola v znamení priateľských duelov, ktoré mali prípravný charakter. Pre viaceré reprezentácie to bolo hľadanie ďalších tvári, či zdokonaľovanie súhry pred blížiacimi sa majstrovstvami sveta na ázijskom kontinente. Pochopiteľne, v prípravnom období nie je núdza ani o prekvapenia. Neraz dokonca vyprášia kožuch favoritom celky, ktoré podľa rôznych kritérií zaraďujú experti FIFA a UEFA do slabších výkonnostných skupín, ale na trávniku platia často iné zásady. Pod konečné výsledky sa podpisujú nie vždy zvučné mená, ale prístup a nadšenie k hre. O tom sa napokon presvedčilo aj Portugalsko, ktorému síce v domácom prostredí proti Fínom chýbala najjagavejšia hviezda Figo, ale aj tak vysoká prehra a štyri góly od Severanov nečakal vari ani najväčší pesimista.
Ani prehra vo vlastnej futbalovej kolíske s talianskou squadrou azzurrou Angličanov nepotešila, hoci ich pošteklila po góle z jedenástky v nadstavenom čase. Bola však o to nepríjemnejšia, že si ju vyslúžili o. i. vlastnosťou, ktorou práve oni zvykli pokoriť súpera. Tak to bolo aj v poslednom kvalifikačnom zápase o postup na MS, keď si prvenstvo v skupine zabezpečili v dueli s Gréckom v samom závere. Nečakane skromné víťazstvo získala Brazília v súboji s reprezentácia Srbska a Čiernej Hory. Po maródke zavinenej zranením, s veľkým záujmom a nádejami očakávali kanárici návrat Ronalda, ale ukázalo sa, že po dlhom výpadku sa nemôže ani hráč s jeho schopnosťami dostať od večera do rána do bývalej želanej formy. Nuž, aj veľkí majú svoje starosti, a tak vari iba Francúzi, ktorí sa mohli pripravovať v pohode, valcujú zväčša súpera za súperom. Naposledy rozdrvili Škótov, ktorým na cestu domov pribalili päť gólov. Šampióni hrajú v pohode, ich legionári nech už hrajú na Ostrovoch, či kdekoľvek inde, chcú sa ukázať vždy v paráde. Výkonmi v dresoch galského kohúta presviedčajú, že reprezentačný dres milujú nadovšetko. Aký to rozdiel v porovnaní s hráčmi slovenského výberu. Mnohí sklamali v rozhodujúcej fáze kvalifikácie MS, preto Adamcov výber prehral ako s favoritmi, tak aj s Azerbajdžanom, ktorý je vo svetovom rebríčku ďaleko za našimi. Zdá sa, že v tomto smere sa ľady zatiaľ veľmi nepohli, čo potvrdil aj súčasný kormidelník Ladislav Jurkemik po dvojgólovej prehre s Rakúskom v Grazi. Hoci na zápas povolal prevážne legionárov, viacerí ho sklamali, čo im povedal rovno v šatni po zápase. V minulosti boli niektorí hráči nešťastní, keď sa nedostali do reprezentácie, teraz to v nie jednom prípade vyzerá tak, akoby prišli domov iba navštíviť starých známych a zahrať si rekreačne. A keď im tréner povie svoju mienku a čo od nich chce, niektorí páni na čele s Karhanom sú ako netýkavky, pomaly sa nechajú počuť, že možno skončia v reprezentácii, hoci práve tento zväz vynaložil nemálo finančných prostriedkov na ich hráčsky rast, na čo zrejme rýchlo zabudli. Nehovoriac, že v minulosti sa zásluhou výkonov v štátnom drese zviditeľnili v očiach manažérov prakticky všetci legionári, teraz však akoby chceli žiť zo svojich bývalých zábleskov. Pritom niektorí viac zohrievajú lavičku, ako hrajú. A práve kvalitnými výkonmi a gólmi v reprezentácii by mohli upútať pozornosť svojich súčasných trénerov. Lenže bez srdca, nadšenia a nepochopiteľného legionárskeho povýšenectva nemôže rozkvitať ani umenie hráča, pretože jedno limituje druhé. Alebo, že by niektorých prestalo motivovať súčasné konkurenčné prostredie a uspokojili sa už s tým, čo dosiahli? Ako sa ukazuje, v tomto smere čaká trénera ťažká šichta. Aj preto je dobré, že jeho zverenci zohrajú do septembrovej premiérovej kvalifikácie ME ešte niekoľko stretnutí. Napríklad i to najbližšie s účastníkom tohtoročných MS Belgickom bude tvrdou previerkou a tiež skúškou ďalších tvári, lebo len mená bez hodnotných výkonov nikomu nezaručujú vopred úspech. To napokon jednoznačne potvrdilo stretnutie s Rakúskom.
Zložiť schopný reprezentačný tím do začiatku kvalifikácie ME nebude ľahké. Rovnako ťažké budú aj stretnutia s favoritmi skupiny Tureckom a Anglickom. Žreb to dal našim pocítiť azda viac, ako chceli. Pravda, nakoniec však nepomôže nijaké ťažkanie, lebo hrať musíme s každým, takže výhodný žreb je často len optický klam, ktorý potom zvádza k mylným názorom. Ak máme hráčov, čo sú schopní popasovať sa s každým a urobia pre úspech reprezentácie maximum, potom je jedno, kedy a proti komu v kvalifikačnej skupine nastúpime. Dokonca po prípadných dobrých výsledkoch v prvých dvoch vystúpeniach by nám padol ťažký kameň zo srdca, možno by sa nám dýchalo ľahšie a svitla by aj nádej na lepšie časy. Zatiaľ však je situácia skôr taká, že radi by sme snívali krásne sny, ale pre ich splnenie musia urobiť maximum všetci tí, čo sa dostanú do veľkej hry. Aj keď za naše účinkovanie v kvalifikácii bude zodpovedný tréner, sám zďaleka všetko nezmôže. V tomto smere totiž slovenské myslenie viditeľne pokrivkáva za českým. A to aj napriek tomu, že hra o postup na tohtoročné MS našim západným susedom tiež nevyšla, ale na rozdiel od nás sú tam, kde o niečo ide, zväčša stále v hre. Z toho tiež vyplýva, že Česi sú po všetkých stránkach pred nami o míľový krok vpred. Prestali hovoriť o poučeniach, naopak, čo vidia vo svete, snažia sa zabudovať do svojej praxe a disciplinovane to aj dodržiavať. Práve v tom máme resty, ktoré nás v medzinárodnej konfrontácii pribrzdili vždy najviac.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
