v roku 1945 do najvyššej futbalovej súťaže v ČSR. Nedá mi, aby som aspoň tých, na ktorých sa pamätám, a ide o historické osoby, vo svojich pamätiach uviedol. Boli to brankári Beller, Pajtáš (pre zranenie musel prestať s futbalom) a Šimara (univerzálny futbalista, ktorý hral na akomkoľvek poste) a hráči do poľa, Takács, Nepko (najlepší slovenský záložník), Fazekaš (kráľ košického futbalu), Greškovič, Semčisak, neskôr Kertés a Pástor. Títo všetci hrali v jeseni 1945 I. ligu v drese ŠK Jednota. Ešte šťastie, že mohli všetci hrať za ŠK Železničiari Sparta Košice po an blok uvoľnení z ŠK Jednota.
Ako som spomínal, odhliadnuc od Klimeka, ktorý napriek úžasným ponukám AC Sparta Praha odolal aj napriek tomu, že si život tým, že zostal v Košiciach, celkom zbabral. Píšem o tom, pretože nový tréner Emil Riff dal dokopy mužstvo, ktoré v jarnej časti ročníka 1946/47 suverénne patrilo medzi elitu československého futbalu. V tomto období prišiel nový brankár z Hradca Králové František Matys, ktorý sa stal oporou mužstva a doslova idolom obecenstva. Táto posila bola k nezaplateniu a jeho spoľahlivosť bola prínosom pre kolektív, ktorý sa už netriasol kvôli postu brankára. Franta to v zadných radoch dirigoval a udržal. Spomeniem pre ilustráciu začiatok jarnej časti ligy 1947 s novým trénerom a novým brankárom. Futbalové kluby ŠK Bratislava a ŠK Jednota Košice pred štartom I. ligy odohrali priateľský zápas v Bratislave na Tehelnom poli. Prekrásne počasie, do 30 000 divákov privítalo s nadšením dva najlepšie slovenské celky. Pre zaujímavosť uvediem útoky oboch mužstiev: Ilovský (repr. Maďarska), Kubala (repr. ČSR, Maďarska a Španielska), Tegelhof (repr. Slovenska a ČSR), Šubert (repr. ČSR), Šimanský (repr. výb. Slovenska a ČSR). Košický útok vo svojom štandarde: Turek, Štrba, Ciczár, Klímek a Danko. No tréner Emil Riff urobil nevídaný ťah. Do zálohy postavil dvoch vynikajúcich futbalistov rutinérov Kertesza a Kuchára. Kuchárovi na ľavej strane uložil úlohu: "Máš na starosti Kubalu na našej polovici a toho musíš odpísať z hry. Keď budeme na polovici bratislavského mužstva, budeš 6 útočníkom. Tam sa o Kubalu nestaraj." Na tento zápas v Bratislave dodnes nezabudli. Kuchár "vygumoval" Kubalu a ŠK Jednota na jeho štadióne deklasovala ŠK Bratislava. Výsledok 5:0 v prospech Košíc bol pre divákov doslova šokujúci. O týždeň sa hralo v Košiciach prvé ligové stretnutie proti vynikajúcemu mužstvu SK Kladno, s ktorým sme dovtedy ani raz ešte nevyhrali. "Bratislavská zostava" deklasovala veľké Kladno v Košiciach rovnako ako pred týždňom Bratislavu a uštedrila aj tomuto mužstvu porážku 5:0. Po týchto zápasoch SK Slavia Praha s mojím súhlasom, pretože som chcel odísť, začala s vedením ŠK Jednota seriózne rokovať najmä po tom, keď sme sm SK Slavia o týždeň remizovali 2:2, aj keď Slavia nastúpila s reprezentačným útokom: Holman, Hemele, Bican, Kopecký, Bradáč. Medzitým došlo medzi Prahou a Košicami k dohode, že Košiciam, ktorí ma kúpili od Prešova v roku 1945 za 40 000 korún, vyplatia v hotovosti 820 000 korún. Dohoda platila a v jedno nedeľné ráno s aero taxíkom a tajomníkom SK Slavia s peniazmi prišli Pražáci po mňa a v podvečer už som mal hrať v drese Slavie v derby proti AC Sparta. Osud to však zrežíroval celkom ináč. V noci zo soboty na nedeľu utiekli z Košíc prví repatrianti. Bolo ich dokopy päť a kvôli košickému zápasu s Viktóriou Žižkov ma neuvoľnili s tým, že za mňa majú ponuku vyše milióna korún od nemenovaného talianskeho klubu. Zostal som, Viktorii Žižkov sme zase už nasekali 5 gólov. Slavisti sa ma však nevzdali a ich pomocou som potom obliekol v Amsterdame dres ČSR v zápase s Holandskom.
Impulz odchodu repatriantov pred zápasom so Žižkovom prevzali ďalší hráči, Čiczár, Klimčok, Štrba a z veľkého počtu sa to scvrklo až na dvoch a to Tureka a Prošovského, ktorí za Košice hrali ešte aj v roku 1948. Aj oni opustili v uvedenom roku Košice, podobne ako mecenáši klubu z radov obchodníkov a živnostníkov a boli hlavnou príčinou pomalého konca ŠK Jednota Košice.
Mimochodom, ŠK Jednota Košice ako prvý klub v histórii slovenského futbalu mal v letnej prestávke zabezpečený zájazd do USA. Keď dnes o tom píšem, tak to robím preto, že sa stalo niečo nevídané a neslýchané. Dohodnutý zájazd - 4 zápasy na americkej pôde, všetko hradené aj so zárobkom pre klub, nakoniec padol, pretože sa vo vedení nedohodli, kto z funkcionárov s mužstvom pocestuje. Zasmiali sme sa nad tým, zo zájazdu nebolo nič. No v roku 1948 som priniesol do Košíc správu priamo z Chicaga, že tento zájazd na pôde USA bol perfektne pripravený. V tom čase som už bol hráčom ŠK Bratislava, keď pri návrate z mexického zájazdu bol v USA práve v uvedenom meste dohodnutý zápas s mužstvom výberu pod značkou "Sparta A. B. A. Chicago. Stál som pred hotelom "Sherman", keď vedľa mňa prešiel pán, ktorý sa na mňa zadíval, dvakrát sa predo mnou zastavil, aby nakoniec vyťahujúc z vrecka fotografiu ŠK Jednota Košice oslovil ma a spýtal sa, či náhodou nie som Milan Danko, ktorého mal na fotografii. Pozval ma na kávu, pýtal sa ma, čo tam robím a prečo ŠK Jednota Košice na dohodnutý zájazd neprišiel. Vysvetlil som mu, prečo a povedal, že som už hráčom ŠK Bratislava a hráme zápas proti už uvedenému celku. Dal mi ponuku zostať a pozdraviť "hlupákov" z vedenia košického futbalu.
(pokračovanie)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
