siahli New Jersey Devils, v drese ktorých odohral necelé tri sezóny. Jeho ďalšie kroky smerovali do kanadského Edmontonu, kde pôsobil až do roku 1996. Vtedy sa s vedením olejárov nedokázal dohodnúť na novej zmluve a znechutený sa rozhodol dať NHL navždy zbohom. Po návrate na Slovensko ho kontaktovali zástupcovia Slovana Bratislava. Počas nasledujúcich piatich ročníkov sa kapitán tímu belasých vypracoval nielen na ústrednú osobnosť hokejovej extraligy, ale i reprezentačného výberu. Informácie o jeho kvalitných výkonoch sa dostali i do uší funkcionárov NHL a niektoré mužstvá prejavili o tohto ľavého krídelníka veľký záujem. Neustále ho presviedčali hlavne ľudia z Nashvillu Predators, no Zdeno ponukám chladnokrvne odolával. Keď sa už-už zdalo, že svoju kariéru zakončí v domácej súťaži, prišla v lete minulého roku ohromujúca správa: Zdeno Cíger podpísal zmluvu s najbohatším klubom NHL, New Yorkom Rangers. V príprave na sezónu 2001/2002 sa mu darilo, spolu s Ericom Lindrosom a Theom Fleurym patril k najusilovnejším útočníkom, spokojný s ním bol i tréner jazdcov Ron Low a často ho nasadzoval do prvej lajny. Postupne však kouč začal miešať zostavu a Cíger sa neraz ocitol i v "údržbárskom" útoku, v ktorom si hráč do štatistík veľa kanadských bodov nepripíše. V decembri sa Zdenova anabáza v "big apple" skončila. Generálny manažér Glen Sather ho totiž vymenil do slabučkej Tampy Bay za bitkára Matthewa Barnabyho. Mohlo by sa zdať, že v takomto mužstve dostane harcovník Cíger viac priestoru. Tréner John Tortorella ho však posielal na ľad čoraz menej, čo mu na pohode vonkoncom nepridalo. Došlo to až tak ďaleko, že sa Cíger v stretnutí s Detroitom pobral počas zápasu do kabíny a už sa na ľade neukázal. Tímovému lekárovi sa neskôr zveril, že okrem bolestí chrbtice pociťoval stav úzkosti. Generálny manažér Lightning Jay Feaster vyhlásil, že Cíger sa už v drese bleskov neobjaví a poslal ho na farmu do Springfieldu (AHL). Ak sa Zdeno nerozhodne skončiť s hokejom už po tejto sezóne, je veľmi pravdepodobné, že ho v ročníku 2002/2003 uvidíme opäť na domácich extraligových štadiónoch.
Duševné problémy postihli v prebiehajúcej sezóne viacerých hráčov, napríklad aj útočníka New York Rangers, Thea Fleuryho. Tento malý provokatér, ktorého sme mohli vidieť i na ZOH v Salt Lake City v drese Kanady, bol známy svojou výbušnou povahou už dlhší čas. Minulý rok sa k tomu pridali "trable" s alkoholom a drogami, spojené s liečebnými procedúrami, kvôli ktorým vynechal Fleury časť sezóny. Tohto roku ho však prepadli problémy úplne iného charakteru. Na ľade sa často choval nepríčetne a bol úplne neovládateľný. Áno, bojovnosť a zápal k hokeju určite patria, no keď niekto nazbiera za tri týždne dva menšie a štyri vyššie tresty za nešportové správanie, je to neklamný signál, že niečo nie je v poriadku. V stretnutí proti San Jose to došlo až tak ďaleko, že rozčúlený Fleury napadol domáceho maskota S. J. Sharkieho a spôsobil mu ľahšie zranenie. O niekoľko dní neskôr sa v dueli s Pittsburghom jednoducho zbalil a odišiel do kabíny uprostred záverečnej tretiny.Vtedy pohár trpezlivosti pretiekol i manažérovi jazdcov Glenovi Satherovi, ktorý Fleurymu pohrozil, že ďalší podobný incident už tolerovať rozhodne nebude a uloží mu "mastnú" pokutu. Ani spoluhráči nevedia, čo sa s týmto drobným krídelníkom deje, no dúfajú, že sa dá čo nevidieť do poriadku. Sám Fleury odmietol celú situáciu komentovať, no povráva sa, že jeden z jeho príbuzných prežíva momentálne ťažké obdobie, čo má na Theovu psychiku nepriaznivý vplyv. Ďalším hráčom, ktorý má v súčasnosti duševné problémy, je veterán Stephane Richer z Pittsburghu Penguins. Toho už od osemnástich rokov prenasledujú silné depresie, ktoré ho priviedli až k predčasnému ukončeniu aktívnej činnosti. Richer svoj stav dlho tajil, až do chvíle, keď sa so svojim "šporťákom" Porsche 911 rútil po diaľnici šialenou rýchlosťou: "Počas tej cesty z New Jersey až na hranicu s Kanadou som vyplakal more sĺz a spomínam si, že na niektorých úsekoch som išiel rýchlosťou až 225 km/h. Hľadal som miesto, kde by som s tým všetkým skoncoval", priznal Richer. Útočník Pittsburghu sa rozhodol zveriť do opatery lekárov, ktorí mu čiastočne pomohli, no stopercentne zdravý už pravdepodobne nikdy nebude. No aj tak je šťastný, že môže opäť hrať v NHL. "Som nesmierne vďačný Penguins, že mi dali šancu vrátiť sa na ľad. Rád by som im to splatil tým, že budem hrať tak, aby som bol mužstvu užitočný", vyjadril sa veterán tučniakov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
