manželky švédskeho kráľa Gustáva II. Adolfa z rodu Vassa. Jej ženíchom bolo sedmohradské knieža, ktorého uhorské stavy v roku 1620 zvolili za uhorského kráľa. Túto hodnosť však Gabriel Bethlen prijal iba formálne. Nedal sa korunovať a ako kráľ uhorský figuruje na viacerých dokumentoch iba v rokoch 1620

Objavenie týchto historických udalostí je výsledkom dlhodobejšieho pátrania v košických archívoch v súvislosti s dnešnou návštevou švédskeho kráľa Carla XVI. Gustafa a jeho manželky Silvie v Košiciach. Podľa informácií, ktoré dnes pre TASR poskytla hovorkyňa Magistrátu mesta Košice Zuzana Bobriková, tieto zaujímavé okamihy z dejín objavil riaditeľ Archívu mesta Košice Jozef Kirst.

Ako vyplynulo z výsledkov jeho historického bádania, na svadbe Kataríny Brandenburskej a Gabriela Bethlena sa zišli veľvyslanci takmer z celej Európy. Panovníci sa v tých časoch na takýchto udalostiach vôbec nezúčastňovali. Opustiť kráľovský stolec bolo podľa Kirsta veľmi nebezpečné.

Levočský dom, kde sa svadba odohrala, je dodnes skvelou ukážkou gotickej architektúry. Nachádza sa v samom centre Košíc.

Katarína Brandenburská sa ako švagriná švédskeho kráľa Gustáva II. Adolfa stala v roku 1629 vladárkou Sedmohradska, ale už o rok z tohto postu odstúpila. V mincovni v Kluži dala raziť zlaté dukáty so svojou podobizňou. Dva z nich sa našli v košickom zlatom poklade a sú vystavené v expozícii Východoslovenského múzea v Košiciach.

S týmito historickými súvislosťami primátor mesta Košice Zdenko Trebuľa oboznámi švédsky kráľovský pár a odovzdá im aj kópie historických portrétov a rodových erbov Kataríny Brandenburskej a Gabriela Bethlena.