národného výboru, známy futbalista, lekári, právnici, riaditelia niekdajších štátnych podnikov.
V Košiciach nájdete desiatky oveľa väčších, honosnejších a nápadnejších rezidencií. Architektonicky čisto riešený rodinný dom, v ktorom žijú Fruniovci, pôsobí zvonku jednoducho, skôr stroho. Upúta azda len kupolou na streche, ktorá pripomína observatórium, a žiarivým okrovým náterom. Vila, pred ktorou parkuje malý Peugeot a mohutný Jeep, stráži bezpečnostná služba.
Bodyguard nenamieta, keď chceme zazvoniť. Dvere pootvorí sympatická dievčina. Vysvetľujeme odkiaľ sme a čo chceme. Spočiatku nás odmieta vpustiť. Potom zmizne za dverami, no po chvíli nás prekvapujúco pozýva do vnútra.
Predsieň a slnkom zaliata obývačka sú moderne a zároveň účelne zariadené. Zopár kusov nábytku väčšinou zo skla vhodne dopĺňajú olejomaľby, celý priestor rozmernej izby dýcha sviežosťou a vkusom.
Domáca pani nás usádza, ponúka džúsom. Už na prvý pohľad skromná žena je evidentne rozrušená. Doteraz neposkytla žiadnemu médiu rozhovor. A rodina trvá na tom, že akejkoľvek publicite sa treba striktne vyhýbať. Nechcú vstupovať do kauzy, ktorá od začiatku februára hýbe Slovenskom a do ktorej zákulisia nevidia. Nech by sme povedali čokoľvek, obrátilo by sa to proti nám, tvrdia svorne matka s dcérou.
Vladimír Fruni, ktorého zadržali v Chorvátsku, a momentálne čaká na vydanie slovenským orgánom, sa v telefonickom rozhovore, zverejnenom v našom denníku, zmienil aj o svojej rodine. Obáva sa o jej bezpečnosť. Sú jeho obavy opodstatnené?
Pani Fruniová mala zopár nepríjemných telefonátov, dostala aj veľkonočný pozdrav s nie najpríjemnejším želaním. Nepovažovala však za potrebné oznámiť to polícii. Ako sama hovorí, chápe ľudí, ktorým sa stala krivda, že sú právom nahnevaní. Jednoducho, musí to strpieť, aj keď celá záležitosť, všetky podnikateľské aktivity išli mimo nej a rodiny. Sama sa však skôr obáva o manžela. Podľa jej názoru, ľudia, od ktorých dostáva telefonáty, sú menej nebezpeční ako tí, ktorí sú zapletení do obchodov a ovládajú Slovensko.
Ako sme sa z viacerých zdrojov dozvedeli, manželstvo Fruniovcov nepatrilo k tým najvydarenejším. Vladimír Fruni žil svojím životom, do obchodných aktivít rodinu nevťahoval. Jeho podnikanie bolo pre rodinu tabu. S manželkou sa na verejnosti neukazoval, nezvykol ju brávať do spoločnosti. Jej fotografia sa nikdy neobjavila v spoločenských rubrikách novín, netúžila sa v snobských reláciách typu smotánka. Na rozdiel od manželiek iných prominentov bývalá učiteľka sama necítila potrebu promenádovať sa v stotisícových róbach. Aj keď nevidela do manželových obchodov, neustále tŕpla. Ako hovorí, zažila šesť rokov trvajúci hrôzu, nevedela sa tešiť z ničoho, mala obavy, že podnikateľské aktivity začínajú manželovi prerastať cez hlavu, začínajú ho gniaviť, tlačiť k múru. Možno práve v čase, keď sa rozhodol predať firmu, povedal si dosť, uvažuje Fruniová. Zamýšľa sa nad etickou stránkou kauzy či klienti manželovej firmy budú odškodnení. To je môj duševný problém, hovorí utrápene.
Svojho manžela navštívila v chorvátskej väznici. Mali možnosť rozprávať sa štvrť hodiny. Desať minút sa takmer nepočuli. Zvyšok tvoril obligátny rozhovor. Podľa jej vyjadrenia vo väzení vládne veľmi prísny režim. K Vladimírovi Frunimu nepustia nikoho okrem najbližších príbuzných. Priamy kontakt je absolútne vylúčený. Manžel má údajne zdravotné problémy. Aj z fotografie z videozáznamu, ktorý bol uverejnený v denníku SME a Korzár, bola zhrozená. Psychicky je úplne na dne, hovorí.
Pani Fruniová nechce robiť manželovi obhajcu. Pozná jeho chyby, ale aj prednosti. Sama pripúšťa, že nežili vzorné manželstvo. Nikdy by si však podľa nej nezachraňoval vlastnú kožu na úkor rodiny a klientov.
Dom, automobily a väčšina rodinného majetku je podľa našich informácií napísaná na meno Vladimíra Fruniho. Rodina ostala na holičkách. Keby chcel naozaj ujsť pred zodpovednosťou, zrejme by všetko zariadil inak, domnieva sa žena veľkopodnikateľa.
Nechcem robiť zo seba obeť, ani sudcu, verím ale v spravodlivosť času, hovorí manželka Vladimíra Fruniho.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
