Popradčania s obľubou mieria do tejto krajiny. Druhý raz si zbalil batožinu s týmto úmyslom aj Ivan Saloň (na fotografii v bielom), skúsený útočník. Ten síce odštartoval sezónu v extraligovom tíme ŠKP, ale koncom minulého roka mu agent našiel angažmán v klube EC Peiting, ktorý pôsobí v oberlige, čo je v hierarchii zápolení v Nemecku tretia najvyššia súťaž.

"Prišiel som v decembri, myslím si, že môj odchod z Popradu bol výhodný pre obe strany, ako klub , tak aj pre mňa," rozhovoril sa Ivan, ktorý sa už vrátil domov po skončení ročníka. Hokej v Nemecku je mu blízky. Pred časom obliekal dres Pfeinfenbergu, teda celku, ktorý účinkuje tiež v oberlige a mestečko sa nachádza len pár kilometrov od Peitingu. "Tam som strávil dva roky." Keď tam ukončil pôsobenie, chcel si zahrať extraligu, ale nevyšlo to podľa očakávania. Pravda, nerobil z toho vedu, lebo vedel, že azda sa nejaký kontakt nájde, aby sa aj uprostred rozbehnutých bojov uplatnil. "Príliš som pôvodne nepočítal s tým, že predčasne v ŠKP skončím, ale od októbra mi už manažér naháňal voľný flek a podarilo sa mu to. Nejaký čas to ale trvalo, predsa len všade bol plný stav a nebolo to také jednoduché. Našťastie tunajší predstavitelia ma mali zafixovaného z predošlého účinkovania a to mi značne pomohlo otvoriť si dvere do klubu." Koncom decembra sa Saloň prvý raz prezentoval v novom pôsobisku. Tím EC skončil ôsmy zo štrnástich účastníkov, ale systém zápolení v regionálnych súťažiach je nemierne komplikovaný. Až natoľko, že hráči majú z toho tiež miš maš. Najprv sa hrá základná časť, potom prví ôsmi hrajú medzi sebou, zvyšný poltucet rovnako. "My sme hrali v spodnej časti. Poviem pravdu: scenár zápasov je hlúpy a zložitý, nie taký prehľadný ako u nás. Hlavne ide o to, aby sa sezóna neskončila príliš skoro."

Ako je zvykom, výkonnosť celkov sa odvíja od ekonomickej sily klubov. V Peitingu bolo v kádri len desať profesionálov, ale v najlepšom poltucte boli všetci profíci. "U nás síce chlapci aj dostávali peniaze, ale popri tom študovali alebo pracovali. Inak zo Slovenska som bol v kolektíve ako legionár jediný. Spolu so mnou tu hral aj Stano Mečiar, bývalý hokejista Pardubíc, ktorý obliekal aj dres Skalice. Okrem toho mojimi spoluhráčmi boli i štyria Švédi. V oberlige je limitovaný počet cudzincov, maximálne ich môže byť šesť v každom mužstve."

Náš zástupca odohral dovedna 28 zápasov, zaznamenal trinásť gólov a rovnaký počet asistencií. V mužstve patril medzi najlepších. Pritom odohral podstatne menej duelov než jeho spoluhráči. Dosiahol však zaujímavú produktivitu, takmer bod na zápas. "Iba jeden švédsky spoluhráč bol na tom o čosi lepšie. Pokiaľ ide o zaradenie, tak nedá sa povedať, v ktorej formácii som nastupoval. Nemecký tréner to neustále miešal, tak, ako sa to robí v NHL. Väčšinou som mal v trojzáprahu Nemcov, Severania vytvorili samostatný útok." Saloň už vedel, čo ho bude na nemeckom ľade čakať. Poznamenal, že úroveň súbojov bola rozdielna, vždy však prevládalo nasadenie, bojovnosť, úpornosť, vôľa. Špičku tvorili Kaufberen, Landshut (niekdajší účastník elitnej DEL) a Drážďany. "V Drážďanoch majú na súpiske napríklad pätnásť Čechov, mnohých už naturalizovaných. Silné tímy oplývali vyrovnanými päťkami, všetci hráči boli na úrovni. My sme sa tým nemohli hrdiť. Avšak aj napriek tomuto hendikepu nevyskytli sa mimoriadne výprasky v súbojoch kvalitných a slabších. Málokedy padlo viac gólov. Ja som sa objavoval na scéne aj počas oslabení, zahral som si teda dosť. Ťažko mi porovnať celkovú úroveň zápolení so slovenskými, ale určite naša extraliga je ďaleko vpredu. Je to spôsobené skladbou borcov, v oberlige len azda polovica z celkového počtu bola vyspelá."

Saloň postrehol, že z krajanov angažovali oberligisti aj Prešovčanov Pavlovského a Majera, či Martinčana Gloneca. V Drážďanoch figuruje Kežmarčan Kapráľ, ktorý však už má nemecké papiere. "V EC to bolo prijateľnejšie než predtým. Aj finančne som bol na tom lepšie než v Poprade." Na zápasy chodievalo do tisíc divákov, čo vzhľadom na mestečko s 15-tisíc obyvateľmi nebolo málo. Na štadiónoch špičkových celkov chodilo oveľa viac divákov, aj do 3000. Prišelec musí rátať s tým, že v tunajšej scéne treba vyrukovať aj s päsťami, aby si uchránil miesto, ale Ivan sa zasmial s odôvodnením, že on je už starší pán na bitky..."Sem tam, sa strhla mela, ale nebolo to také hrozné. Rozhodcovia však neboli príliš vyspelí. Tréner nás viedol ku kanadskému spôsobu hokeja a veľmi som nemohol uplatniť slovenský hokejový štýl. Na kombinácie veľa príležitostí nebolo."

Čo bude ďalej, to ešte Ivan Saloň nevie. Veľa bude závisieť, aký bude rozpočet a či si Peiting bude môcť dovoliť nakúpiť legionárov. "Hovorí sa aj o tom, že cudzinci z krajín mimo Európskej únie nebudú môcť zaberať miesto. Má to byť nejaká ochrana voči prílevu hráčov. Neviem presne, ako to bude. Zatiaľ sa tým nezaťažujem. Počkám a uvidím, kde sa uplatním v ďalšom ročníku."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.