je na snímke. Strana rubu je ornamentálna, farebne ladená do svetlohneda až šedohneda, rozmery 102 x 63 mm. Obiehala na jednotlivých častiach nášho územia od 26. 8. 1939 do 1. 9. 1939. Funkciu peňazí plnila iba šesť dní, podobne ako ostatné nominály. Na území Poľska obiehala od 26. 8. 1939 do 20. 5. 1940. Autorom výtvarného návrhu bol Z. Eichler, platidlá vyrobili v tlačiarni PWPW Waršava. Číslovač je červený, sedemmiestny. Do obehu sa začiatkom vojny dostali aj nehotové platidlá. Ak na bankovke nenájdeme číslovač, tak ide o nedokončenú variantu. Na zberateľskom trhu sú bez číslovača lepšie cenené a viac vyhľadávané. Dôležitým ochranným prvkom je priebežná pozitívna vodotlač "2Zl".
Dvojzlotová bankovka je rozšírená, jej zberateľská hodnota nie je vysoká. Prečo je viac rozšírená? Zrejme preto, lebo do jej vydania obiehali v Poľsku strieborné dvojzlotové mince. Banka mala záujem, aby sa do obehu dostalo čo najviac papierových platidiel. Tak mohla z obehu stiahnuť strieborné mince, čo bolo štátnym záujmom. Častým javom v dejinách bolo tezaurovanie mincí- sťahovanie z obehu. Niekedy sa stávalo, že strieborné, prípadne zlaté mince z obehu sťahovalo obyvateľstvo. Ľudia odkladali strieborné mince, lebo predpokladali, že vzácny kov bude mať väčšiu hodnotu, než nominál. Niekedy sa to oplatilo, ale väčšinou ľudia na takýto experiment doplácali.
Bankovky cudzích štátov, ktoré obiehali na našom území, patria k dejinám papierových peňazí. Preto by mali byť súčasťou každej zbierky československých platidiel. Napriek tomu sa s nimi stretávame iba zriedka, väčšina zberateľov na nich akosi zabúda. Ak sa objavia, zberatelia ich priraďujú k Poľsku. Nie je to vždy správny pohľad. Bankovka na snímke obiehala v Poľsku, netreba zabudnúť, že obiehala aj na území Spiša a Oravy. Je pravda, že oficiálne obiehali iba veľmi krátko, preto sa na toto obdobie nekladie väčší dôraz. Ak zbierku obohatíme o tieto zaujímavé platidlá, bude ucelenejšia a pestrejšia...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
