hráčov a hlavne trénera Dušana Kapustu. Ten sa mohol spoľahnúť aj na schopnosti skúseného útočníka Jaroslava Baláža (na fotografii), odchovanca a bývalého hráča Prešova. "Na záver sezóny to bolo pekné vyvrcholenie," stručne komentoval primát jeden z legionárov v krajine našich južných susedov.

Najväčší rival Alba Volán Székesfehérvár ťahal za kratší koniec. To bolo vo finálovej sérii najväčšie prekvapenie pre fanúšikov i odborníkov. V Interlige i domácej súťaži v základnej časti totiž práve tento celok udával tón a zdalo sa, že ho nič nezastaví na ceste na Olymp. Dunaferru zasa vyšiel lepšie národný pohár. "V predošlých dueloch nás konkurent porážal doma aj vonku, preto sme nerátali s tým, že ho dostaneme na kolená práve v kľúčových zápoleniach. Finále nám lepšie vyšlo, lebo sme vychytili optimálnu formu, boli sme jednoducho lepší, hra nám vychádzala oveľa umnejšie," zaspomínal J. Baláž. V prvom zápase finálovej série na ľade rivala to bolo celkom vyrovnané. "Stále sme viedli, aj v poslednej tretine, bolo to tesné - o gól. Dostali sme gól dvadsať sekúnd pred sirénou počas našej presilovky. Ja som bol pri hráčovi, ktorý skóroval. Bolo to skľučujúce. Domáci ale hovorili, aby som si z toho nič nerobil, v predĺžení sme znovu inkasovali. Všimol som si, že maďarskí spoluhráči boli odhodlaní zvrátiť nepriaznivý stav. V odvete doma som odohral iba jednu tretinu. Potom ma zasiahol puk do nosa a mal som ho zlomený, pokrivený, museli mi ho naprávať." Aj v ďalších dvoch súbojoch Jaro nenastúpil, ale nechýbal na štadióne počas nasledujúcich zápolení. Všimol si, že spoluhráči hrajú vo fantastickej forme. Tretie meranie síl na pôde Alba Volán Dunaferr zase prehral stav bol 2:1 na zápasy pre obhajcu titulu. V ďalších troch stretnutiach už Dunaújváros. dominoval. "Boli sme v pohode, ja som si potom zahral ešte v šiestom a zároveň záverečnom dueli série." Za titul mužstvo dostalo prémie, ale legionári to mali inak riešené ako domáci. Klub visí ešte hráčom poslednú výplatu, ale je len otázka času, kedy aj tieto podlžnosti zmiznú.

Výrazom ocenenia zástoja Slovákov z Prešova brankára Ferja a Baláža bolo i to, že po sezóne prišiel za nimi riaditeľ klubu a predostrel zmluvu na ďalšiu sezónu. Rovnako tak zostáva tréner D. Kapusta. Pokiaľ ide o Ivičiča, ten to ešte nemá isté, či zostane. Vraj sa mu ozvú po čase.

Dunaferr na rozdiel od domácej súťaže v Interlige išiel ako hodinky, od začiatku bol na prvom či druhom mieste. "Akurát sme záver nezvládli. V semifinále sme hrali s Olimpiou Ľubľana. Doma sme inkasovali rozhodujúci gól znovu v predĺžení a preto sme hrali o tretie miesto. Skoro to isté sa nám prihodilo s Jesenicou v odvetnom dueli na vlastnom ľade, museli sme vyhrať o dva góly. Vyzeralo to dlho nádejne, ale potom sme si nedali pozor, dostali sme náhodný gól a bolo po nádejach, obsadili sme štvrtú priečku. Interliga nám dala oveľa viac než maďarská liga. Hlavne celky zo Slovinska boli vyspelé, preverili naše a schopnosti." Jaro uviedol, že oslavy titulu boli krásne, búrlivé. Prirovnal to k eufórii, keď hral ešte v Poprade a Podtatranci sa zachránili vo federálnej lige. "Bolo to rovnako krásne, nezabudnuteľné. Určite som dostal novú motiváciu do hokeja a hoci mám 34 rokov, o konci kariéry ešte nepomýšľam."

Baláž si pochvaľoval spoluprácu s trénerom, veď nebola žiadne rečová bariéra. On nastupoval v prvej formácii, trávil v akcii aj do 30 minút. "Ja som s tým počítal, lebo tréner ma už predtým upozorňoval, že si zakorčuľujem do sýtosti. Hral som v presilovkách i oslabeniach, v dôležitých zápasoch sa zostava redukovala na dve formácie, takmer som nechodil ani na striedačku. Uťahaný som bol dosť." Jaro patril medzi najproduktívnejších hráčov mužstva, pohyboval sa na špici, hoci nemá dosiaľ presné zápisy o góloch a prihrávkach. "Škoda, že v lige iba finalisti mali patričnú úroveň, ostatní boli skôr len do počtu. Nastupovali s juniormi, nemali veľa vyspelých hokejistov. Mimochodom, môj ľavý krídelník bol najlepším kanonierom."

Skúseného borca nič počas legionárčenia nezaskočilo, vedel, do čoho ide, rozšíril si obzor počas svojej prvej sezóny v cudzine. V máji sa poberá znovu do Dunaújvárosu na letnú prípravu, v auguste už začne potom trénovať s mužstvom na ľade. "Celkom sa teším na pokračovanie môjho pôsobenia a verím, že sa nám bude dariť rovnako."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.