že aminokyseliny, základné stavebné kamene živých organizmov, môžu vzniknúť aj v kozme. Ako reakčnú nádobu nepotrebujú veľký asteroid alebo kométu, ale celkom im postačia zrniečka medzihviezdneho prachu.
Už v roku 1953 informoval Stanley Miller o experimentoch, v ktorých v simulovanej praatmosfére bohatej na metán a čpavok vznikli aj aminokyseliny. Neskôr sa však zistilo, že hlavnými zložkami praatmosféry Zeme boli oxid uhličitý a dusík. Opakovanie Millerových pokusov v týchto podmienkach neviedlo k tvorbe aminokyselín, ktorá by stála za zmienku.
Z analýz meteoritov a svetelných spektier kozmických plynných oblakov vieme, že aminokyseliny sa môžu tvoriť aj vo vesmíre. Nebolo ale známe, či na povrchu asteroidov alebo komét musí byť prítomná voda v kvapalnom stave. Na túto otázku hľadali odpoveď tímy vedcov z univerzity v Brémach a z Ames Research Center pri NASA v kalifornskom Moffett Fielde: Simulovali zrnká medzihviezdneho prachu, ktoré boli vystavené ultrafialovému žiareniu mladých hviezd.
Okrem 16 aminokyselín narazili nemeckí vedci na jednoduché prstencové zlúčeniny zo skupín pyrolov a furánov, ktoré sú prítomné aj v chvoste Halleyovej kométy. Ich americkí kolegovia použili trochu inú východiskovú zmes a v konečnom výsledku zistili prítomnosť troch aminokyselín. Obidva tímy vedcov sa preto domnievajú, že aminokyseliny z medzihviezdneho priestoru pomohli pri vzniku života na našej planéte.
"Výskum stavebných kameňov života ukazuje, že môžu existovať všade, aj tam, kde nie je život," píše v komentári k článku Everett Shock z Washington University v St. Louis. Podľa neho je načase venovať sa otázke vzniku života z takýchto stavebných kameňov, pretože "to je tá pravá výzva pre mladú oblasť astrobiológie".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
