starostlivosť a je známa ako pohotovosť na Toryskej, pravdepodobne vyrieši až súd. Konateľ Zdravoobchodu MUDr. Andrej Démant totiž obviňuje záchranku, že vykonávaním tzv. návštevnej lekárskej služby prvej pomoci (LSPP) zasahuje do kompetencií pohotovosti, ktorá má na vykonávanie tejto činnosti ako jediná poverenie od krajského štátneho lekára. Zdravoobchod škodu vyčíslil na 70-tisíc korún mesačne. Súdnou cestou žiada od záchranky náhradu tejto škody.

"Sme súkromnou firmou, ktorá má na vykonávanie návštevnej LSPP na rozdiel od záchranky poverenie od krajského štátneho lekára. Pacienti za poskytovanie tejto služby neplatia, platby nám uhrádzajú zdravotné poisťovne," hovorí MUDr. Démant. "Problém je v tom, že túto činnosť robí aj záchranka, ktorá na to nemá poverenie. Robí to navyše zadarmo, pretože jej poisťovne za poskytovanie tejto služby neplatia. Záchranka dostáva totiž peniaze na poskytovanie starostlivosti v prípade ohrozenia života či zdravia ľudí paušálne podľa počtu obyvateľov v danej spádovej oblasti. Poskytovanie návštevnej činnosti je teda prakticky dotované z tohto paušálu. Je samozrejmé, že potom záchranke neostávajú peniaze na činnosť, ktorú robiť majú."

Podľa Démanta má záchranka zasahovať len v prípadoch priameho ohrozenia života a zdravia pacientov. Návštevnú činnosť má robiť pohotovosť. Táto služba spočíva v návšteve lekára u pacienta v prípadoch zdravotných ťažkostí priamo neohrozujúcich život. Napríklad ak vás sekne v chrbtici, alebo nemôžete ísť na pohotovosť kvôli vysokým horúčkam a pod., vtedy vás má navštíviť lekár pohotovosti, nie záchrankár.

Ako však tvrdí MUDr. Démant, konkurencia mu nevadí, chce však, aby bolo rešpektované rozhodnutie krajského úradu, ktoré vydal krajský štátny lekár. Konateľ Zdravoobchodu tvrdí, že sa chceli so záchrankou dohodnúť, ale nestretli sa s pozitívnou reakciou. "Ponúkol som dokonca záchranke úhradu mesačného platu pracovníkovi, ktorý by na dispečingu záchranky triedil telefonáty pacientov medzi záchranku a pohotovosť. Túto ponuku neprijal, rovnako tak ani návrh, aby došlo k prepojeniu nášho čísla na jeho," tvrdí Démant.

Pre vysvetlenie záchranka má číslo 155, kým pohotovosť, teda LSPP má číslo 16 183. Na pripomienku, že ako súkromná firma by zrejme mali svoje číslo viac uviesť do povedomia verejnosti, MUDr. Démant priznal, že by to chcelo zrejme zviditeľnenie tohto čísla, ktoré je stále málo známe.

Keďže pokusy dohodnúť sa nevyšli, rozhodol sa Zdravoobchod v októbri minulého roku obrátiť sa na súd. Zdravoobchod žiada od záchranky náhradu škody vo výške 70-tisíc korún počnúc prvým januárom 2002, kedy oni začali prevádzkovať pohotovosť.

"Obrátili sme sa so sťažnosťou aj na ministerstvo zdravotníctva. Zaujímalo nás, ako chcú ošetriť fakt, že tolerujú riaditeľovi záchranky jeho jánošíkovanie. Na ministerstve sa s nami na túto tému pán Štefanovič odmietol baviť," uviedol MUDr. Démant.

O vyjadrenie sme najskôr požiadali krajského štátneho lekára MUDr. Jozefa Saba: "Zriaďovateľom Záchrannej služby Košice je ministerstvo zdravotníctva, ktoré dalo možnosť záchranke vykonávať aj návštevnú LSPP. Ja prichádzam do kontaktu len s neštátnymi zdravotníckymi zariadeniami. V konečnom dôsledku je však zo zákona takéto rozhodnutie na krajskom úrade, teda na krajskom štátnom lekárovi. Poverenie krajského štátneho lekára na vykonávanie tejto činnosti má spoločnosť Zdravoobchod," uviedol J. Sabo.

Jeho rozhodnutie aj v súvislosti s privatizáciou LSPP sa v určitých lekárskych kruhoch spája s názorom, že krajský štátny lekár má zrejme tichú majetkovú účasť vo firme Zdravoobchod. Na priamu otázku, či tomu tak je, MUDr. Sabo reagoval rezolútnym nie.

Zajímali sme sa aj o názor ministerstva zdravotníctva na tento problém. "My sme záchrannú službu, ktorej sme zriaďovateľom, nepoverili vykonávaním ďalších činností ako tých, ktoré sú uvedené v zriaďovateľskej listine. Pravdou však je, že ak napríklad by krajský štátny lekár poveril vykonávaním návštevnej LSPP záchrannú službu, ministerstvo voči tomu nemá námietky. Kompetencie rozhodnúť má v tomto smere krajský štátny lekár," uviedol Igor Slepčan zo sekcie operatívnych činností. "Tento proces sa netýka ministerstva zdravotníctva, musia si ho oba subjekty vyriešiť medzi sebou. Ak už bola podaná žaloba na súd, je najlepšie počkať si na jeho rozhodnutie."

Zo zákona môže v určitej spádovej oblasti vykonávať podobné služby len jeden subjekt. Nejde o umelé monopolizovanie, nevyvstáva tu priestor na zdravú konkurenciu? "V tomto prípade by konkurencia mohla priniesť aj zníženie kvality starostlivosti o pacienta, pretože by sa v prípade problémov mohla prenášať zodpovednosť z jedných na druhých. V každom prípade čoskoro prejdú zdravotnícke zariadenia pod vyššie územné celky a už bude na nich, či budú akceptovať jedno alebo viac zariadení poskytujúcich rovnaké služby. Predpokladám, že limitujúcim faktorom budú aj finančné prostriedky, otázne však ostáva, či by skutočne došlo ku zvýšeniu kvality starostlivosti o pacienta," konštatoval I. Slepčan.

Vyzerá to teda tak, že spor bude musieť rozhodnúť súd. Čo však na výhrady Zdravoobchodu hovorí riaditeľ Záchrannej služby Košice MUDr. Ladislav Šimák? "My ako záchranná služba máme povinnosť zasahovať pri stavoch vyžadujúcich si okamžitý zásah. Pri niektorých telefonátoch nie je možné okamžite rozlíšiť, či ide o stav vyžadujúci si záchrankárov alebo LSPP. Určite nechceme za každú cenu preberať pacientov LSPP, nemáme na to ani dostatok kapacít. Máme zhruba polovičný počet vozidiel, ako by si vyžadovala spádová oblasť, ktorá nám patrí teda Košice a Rožňava s celkovým počtom obyvateľov asi 415-tisíc."

Podľa MUDr. Šimáka sa často stáva, že o pomoc žiadajú aj LSPP, väčšinou to však končí slovami, že nemajú čas. "Vo svete a konečne už aj u nás sú tendencie presadiť integrovaný záchranný systém, ktorý spočíva v tom, že na jedno telefónne číslo budú ľudia volať v prípade ohrozenia zdravia, požiaru či v prípade potreby privolania polície. Pritom my, zdravoťáci, máme hneď dve čísla a delíme sa, čo sa podľa mňa prieči zdravému rozumu. Všeobecným trendom je, že aj návštevnú LSPP vykonávajú záchranné služby, je to tak napríklad aj v Bratislave a nie je žiadny problém. My súhlasíme s tým, aby to robil Zdravoobchod, ale dobré by bolo, aby sme celý systém organizovali my cez náš dispečing," myslí si MUDr. Šimák.

O ponuke Zdravoobchodu poskytnúť výplatu miezd pre jedného zamestnanca na dispečing, ktorý by telefonáty triedil, MUDr. Šimák, ako povedal, nič nevie. Zdôraznil však, že prostredníctvom telefonátu je veľmi ťažké určiť diagnózu. Ak je hneď zrejmé, že nejde o urgentný stav, v takom prípade vraj sami odkazujú pacientov na LSPP. Keď však stav nie je jednoznačný, okamžite vyrážajú. V hre o ľudské životy totiž často rozhodujú sekundy. "Že je skutočne ťažké určiť hranicu medzi kompetenciami LSPP a ZS, dokazuje aj to, že záchranka musí často reagovať na volanie o pomoc priamo od lekárov LSPP, ktorí na základe telefonátu podcenili zdravotný stav pacienta. Aj preto si myslím, že by výjazdová časť LSPP mala spadať pod záchrannú službu," uzavrel Mudr. Šimák.

Či záchranka svojím počínaním skutočne poškodila Zdravoobchod, rozhodne súd. A aké budú kompetencie oboch subjektov, to ovplyvní aj prechod záchrannej služby pod vyšší územný celok.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.