Ceny potravín boli napríklad na východnom Slovensku v 19. storočí oveľa pohyblivejšie ako mzdy. Vtedy fungovala aj verejná správa a plátky obecných funkcionárov určoval jej štatút. Niektoré funkcie boli volené doživotne a za vybavovanie úradných vecí dostávali predstavitelia obcí popri mzde aj diéty.
Ročný plat takého zapaľovača mestského osvetlenia bol 35 zlatých, pričom mesačné školské na levočskom gymnáziu predstavovalo osem zlatých. Koľko zarábali ročne ostatní nižšie postavení zamestnanci v roku 1864? Strážmajster hajdúchov 146, hajdúch a strážca na mestskej veži po 84 zlatých, nočný strážnik 36 a kominár 35 zlatých. Správca vežových hodín v Košiciach mal 50 zlatých. Boli mestá, ktoré pridávali k platu aj niekoľko siah dreva, ako napr. zapaľovačovi i nočným strážnikom. Murári a stavební robotníci dostávali dennú mzdu. V roku 1849 bola na Spiši takáto: murársky a tesársky majster, ak pracovali osobne 1 zlatku 30 grajciarov, palier 1 zlatku 6 grajciarov, murársky a tesársky tovariš 1 zlatku, k tomu raňajky aj olovrant. Miešač malty dostal 36 grajciarov a stravu, pomocný robotník na stavbe, muž 30 grajciarov, žena 24 grajciarov. V Krompašských železiarňach bola v roku 1867 denná mzda majstrov od 78 grajciarov po 1 zlatku, u nádenníkov sa pohybovala od 45 do 52 grajciarov. Baníci mali priemernú ročnú mzdu 150 zlatých. Mzdy boli viacmenej ustálené, v určitých rozpätiach na stavbách v lete nižšie, v zime vyššie.
Ceny potravín sa pohybovali podľa úrody, dopytu, konkurencie. Niektoré mestá ako Prešov, Levoča aj Košice sa často dostávali do sporu s mäsiarmi, ktorí sa limitovaním cien cítili byť ukrátení. Ceny potravín nestúpali iba v období po neúrode, ale aj pri iných mimoriadnych udalostiach a to niekoľkonásobne. V júli 1848, keď maďarské bankovky stratili platnosť, prudko stúpli ceny mäsa, lebo mäsiarom nik nechcel predať dobytok za peniaze. Vtedy stúpli aj ceny obilia, zdražel chlieb i pečivo. Biely pšeničný chlieb stál 12 grajciarov, takisto čierny, žemľa bola o polovicu lacnejšia. V tom istom roku predávali viedenský funt hovädziny po 17 grajciarov v Levoči, v Košiciach po 19, lebo mesto limitovalo cenu. Slanina stála 50 grajciarov a uhorská kolba bravčovej masti až 1 zlatku 30 grajciarov. O 40 rokov neskoršie stála mať 68 grajciarov, údená varená šunka 1 zlatku 20 grajciarov, pričom bola lacnejšia ako saláma, ktorá stála až 2 zlatky.
Vo verejnej správe boli v Uhorsku určené platy podľa mestských a obecných štatútov, ktoré zaviedli do praxe po úprave organizácie verejnej správy a súdnictva po roku 1967. Vo veľkých obciach Zemplínske župy obecných a obvodných notárov volili doživotne s platom, aký určovala župa, ale vyplácala ho obec príslušného obvodu. Obvodný notár mal ročne 350 a podnotár 223 zlatých, richtár 80 zlatých, podrichtár, ktorý bol súčasne aj pokladníkom 120 zlatých, obvodný lekár 180, pôrodná babica 40, nočný strážnik 35 a policajt 120 zlatých. V tom čase vznikli aj "diéty" za služobné cesty v inom chotári, napr. richtár a podrichtár dostali za takéto vybavovanie 1 zlatku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
