znamenal veľký pokrok a vývoj v technike. Výnimkou nebola ani para, ktorá sa v 19. storočí stala strategicky dôležitým zdrojom energie. Teraz sa zastavíme pri vzniku parného rušňa.
Medzi prvé významnejšie pokusy patrí Cugnotov parný voz, ktorý dosiahol rýchlosť 4 km/h. Dopravný prostriedok na snímke sa musel každých tridsať metrov zastaviť, aby načerpal paru. Napriek tomu bol tento pokus začiatkom ďalšieho vývoja. Na začiatku 19. storočia sa aj Trewithick pokúšal o stavbu dopravných prostriedkov. Za vynález parnej lokomotívy vďačíme Georgovi Stephensonovi, ktorému sa podarilo energiu pary zúžitkovať na pohon.
Niektoré vynálezy sa objavia zo dňa na deň, iné vznikajú celé stáročia. Pomalší vývoj je typický pre vývoj zariadení, ktoré dokázali zúžitkovať paru s dobrou účinnosťou. Parný stroj s regulátorom otáčok, kondenzátorom skonštruoval v roku 1791 James Watt. Podľa neho je pomenovaná jednotka výkonu (Watt). Bol to akoýi prevratný rok, lebo 9.6.1791 sa narodil George Stephenson. Zostrojiť parnú lokomotívu vôbec nebolo jednoduché, lebo prvé parné stroje pracovali iba s dvojpercentnou účinnosťou. James Watt síce parný stroj zdokonalil, ale bol taký robustný, že sa na lokomotívu nehodil. Dal sa využiť na ťahanie vody z baní a na iné účely. Na vtedajšiu dobu parnému stroju nepredpovedali veľkú budúcnosť.
Mladý Stephenson sa často stretával s parou, lebo otec pracoval práve pri takomto stroji. Ako mladý chlapec sa zoznámil s vtedajšou "modernou" technikou. Vyučil sa za kováča, zameral sa na parné kotly. Vtedajší vedci boli presvedčení, že nemá význam vyvíjať parnú lokomotívu, nazdávali sa, že kolesá by sa na koľajniciach prešmykovali. Stephenson sa rozhodol presvedčiť svojich odporcov, že nová konštrukcia bude funkčná. Na parnom stroji urobil viac vylepšení a v roku 1814 sa mu podarilo skonštruovať prvú parnú lokomotívu.
Ako to už býva pri vynálezoch, aj teraz zohrala "šťastná náhoda" svoju úlohu. Ľudia v blízkom okolí sa sťažovali, že ich ruší ruší veľké množstvo pary, ktoré uniká z nového stroja. Stephenson sa rozhodol, že unikajúcu paru vyvedie do komína. Vtedy sa stal "zázrak", rýchlosť lokomotívy sa zvýšila na 20 km/h. Stephenson po tomto úspechu robil všetko pre to, aby svoj vynález zdokonalil. Prišiel na to, že výkon stroja môže regulovať teplotou prichádzajúcej a odchádzajúcej pary z valca. V roku 1823 založil prvú továreň na výrobu parných lokomotív. Je to rok, kedy sa začala nová éra v rozvoji železničnej dopravy.
V roku 1825 Stephensona poverili vybudovním prvej železničnej trate medzi Darlingtoonom a Stocktonom. Neskôr vyhral právo na stavbu železničnej trate medzi Manchestrom a Liverpoolom. V tom čase už celé Anglicko žilo s novou vymoženosťou, železnicu si ľudia rýchlo obĺúbili. Až natoľko, že v roku 1829 usporiadali prvé preteky parných lokomotív. Stephenson na túto súťaž prišiel so svojou "novou" mašinou ( na snímke), ktorú volali "Rocket - Raketa". Stephensonova súprava prišla do cieľa ako prvá rýchlosťou 26 km/h. Ešte v ten istý deň bez nákladu lokomotíva dosiahla rýchlosť 46 km/ h, čím postavila svetový rekord.
O dva mesiace neskôr zdokonalená verzia dosiahla rýchlosť 60 km/h. Tým železnica dosiahla definitívny úspech a začala sa budovať trať v celej krajine. Málokto vie, že ale šírka železničnej trate úzko súvisí s týmto zvučným menom. Šírku trate Stephenson určil na 1, 435 metra. Paráve tak široké voze používali Rimania. Zo začiatku bolo veľa železničných nehôd, preto v roku 1865 prijali veľmi nepopulárny zákon: pred vlakovou súpravou mal ísť chodec so zástavou, aby odohnal ľudí a zver z koľajníc. Úplne tým zabrzdili ďalší vývoj železničnej dopravy.
Konštrukcia a vznik parnej lokomotívy je úzko spätá s menom Stephenson. Tento vynález skrátil viacdňovú cestu na pár hodín. Prinieslo to so sebou ďalšie možnosti vývoja, na ktoré si ani nespomenieme. Tento vynález umožnil rozvoj priemyslu a veľkých miest. Za vznik veľkomest vďačíme skvelému vynálezcovi, lebo vďaka skráteniu vzdialeností sa začali budovať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
