Napríklad niektoré druhy ako hlávkový šalát, kaleráb, reďkovka sú na obsah dusičnanov náchylnejšie, kým iné ako mrkva, uhorky, paradajky ich obsahujú menej. Dietológovia hovoria, že ani napriek tomu nemôžeme zeleninu s vyšším obsahom dusičnanov považovať za rizikovú, ak ju nejeme vo väčšom množstve, nad 300 g za deň a to z dvoch príčin: dusičnany samy osebe nie sú natoľko rizikové, problém nastáva až po ich premene na dusitany. Ak ale máme v potrave dostatočné množstvo vitamínu C, ktorý sa nachádza okrem iného v južnom ovocí alebo doplnkoch výživy, táto premena nenastane. Ak si napr. budeme pripravovať hlávkový šalát, mali by použiť na zálievku čerstvú citrónovú šťavu.
Druhý dôvod je, že zelenina je zdrojom vlákniny, kyseliny listovej, železa, draslíka, vitamínu C a E. Dusičnany sa vyskytujú aj v ostatnej bežne konzumovanej potrave a to najviac v údeninách, pričom sa ich väčšina z nás neobáva. Na rozdiel od zeleniny nemajú žiaden prínos pre náš organizmus. Nechceme týmto povedať, že sa nemusíme báť dusičnanov. Pri pravidelnej kúpe zeleniny na trhoviskách by sme si mali overiť serióznosť pestovateľa, pokiaľ ide o používanie umelých hnojív.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
