vyššia, zlatá päťtisícka s námetom Banskej Štiavnice vyšla v náklade 8 000 kusov. Známe banské mesto sa na zlatú mincu nedostalo náhodne, ale vďaka zápisu do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
V súčasnosti je v zozname zapísaných vyše 400 kultúrnych pamiatok a prírodných lokalít. Najstaršie banské mesto na Slovensku, Banská Štiavnica mala dominantné postavenie v Európe už začiatkom 13. storočia. Do 19. storočia bola jedným z najvýznamnejších miest ťažby zlata. V Štiavnici pôsobili vynikajúci banskí technici Matej Kornel Hell a jeho syn Jozef Karol Hell. V súvislosti so Štiavnicou treba spomenúť aj Samuela Mikovíniho a mnoho ďalších významných odborníkov.
Prvá banícka škola vznikla v roku 1735 v Banskej Štiavnici. Zásluhou Banskej akadémie (1762-1919), dosiahlo mesto svetový význam. Na akadémii vyučovali najlepší odborníci z oblasti vedy a techniky. Ale vráťme sa späť k našej zlatej päťtisíckorunovej minci. Na lícnej strane mince je parný stroj, ktorý postavil už spomínaný Jozef Karol Hell. Zariadenie pôvodne slúžilo na odvodňovanie baní, čo znamenalo pokrok a vývoj baníctva. Na strane rubu sú vyobrazené dominanty mestskej pamiatkovej rezervácie Banskej Štiavnice. Na minci je dobre viditeľný barokový morový stĺp svätej Trojice. Ak si mincu pozornejšie všimneme, tak na nej môžeme vidieť vežu Starého zámku a budovu radnice. Autorovi sa podarilo zachytiť najdôležitejšie historické fakty na výtvarnom návrhu zlatej päťtisícky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
