Hneď na úvod upozorňujem, že nasledujúce postrehy sú výlučne subjektívne a nemožno ich aplikovať na každého, najmä nie z veľkomesta.
Podobne ako na Slovensku aj tu existujú rozdiely medzi mentalitou obyvateľov veľkomiest, malomiest a dedín. Vzhľadom na rozlohu krajiny je pochopiteľné, že
ľudia z oblasti Castilla la Mancha sú iní, ako tí z Andalúzie, Katalánska, či Baskitska (to je totálne odlišné, spolovice plné nacionalistov, ktorí sa chcú od
ostatného Španielska odtrhnúť a rozprávajúc jazykom, ktorému ostatní nerozumejú). V Španielsku je úžasné sledovať ako na ľudí zázračne vplýva slnko a teplo.
Spravidla je možné povedať: čím viac na juh, tým otvorenejší ľudia. Smerom na sever sa naopak ľudia "uzatvárajú".
ĽUDIA
Tí, ktorých sa vám pokúsim troška problížiť, žijú v strede krajiny, v menšom meste, 200 km južne od Madridu. Ak si myslíte, že každého Španiela spoznáte na míle, mýlite sa. Tmavá pleť, havranie vlasy sú síce na Pyrenejskom polostrove zastúpené majoritne, okrem nich však často narazíte aj na vlasy brčkavé, špinavo blonďavé v kombinácii so svetlými očami. Dievčatá a ženy, ovplyvnené potrebou odlíšiť sa, koketujú aj so
svetlejšími farbami vlasov - obľúbená je karamelová. Medzi účesmi sa obľube tešia vlasy zostrihané postupne.
Aktuálne tu frčí aj strapatý účes v štýle Sone Müllerovej. Drvivá väčšina však má vlasy rovné a tmavé. Muži nie sú veľmi pekní, za to sú o to vtipnejší a sú to
presne tie typy, ktoré aj po oholení vyzerajú neoholene. Ak máte vštepené, že všetci Španieli sú otvorení, veľmi naturálni, priateľskí, prirodzení, tiež ide o polopravdu. Sú omnoho otvorenejší ako Slováci, to je fakt. Sú sympatickí tým, že si z ničoho nerobia problémy. Na mnohé zdanlivo neriešiteľné situácie majú hneď dve, tri riešenia. Pôsobia akoby si vzájomne nezávideli a zo svojho vzhľadu si nerobili prílišné komplexy. Mnohí ani nevedia, čo to je. Strašne rýchlo sa zamilovávajú, tí mladší často striedajú partnerov. Mnohí tvrdia, že mať dve frajerky pre nich nie je problém. Je ale dosť možné, že to tvrdia len cudzinkám, aby vystrúhali pózu "bez vážnych záväzkov". Berte to teda s rezervou. Veľmi radi a často sa predvádzajú, čo z nich zdanlivo prirodzený náter zmazáva bleskovo rýchlo. Toto je tá sukničkárska sorta chlapov. Existuje ich, vlastne ako všade, niekoľko. Aj tu je populárne byť homosexuál alebo bisexuál. Ide však spravidla o módny trend, ako o skutočnosť. Nájdu sa aj prirodzení, ktorí sa neobzerajú za každou sukňou, neobťažujú babu na každom kroku, nerobia jej neustále návrhy, neponúkajú jej prehliadky rodičovského domu s bazénom, ani ju nevolajú na spoločný trip po Španielsku vo dvojici. Ide o normálnu krv, bez pretvárky. Gigolovia sú žiaľ v prevahe. Radi sa vás dotýkajú, keď vtipkujú, nevedomky vás stále plieskajú po ramene, keď vám niečo vysvetľujú, robia to v tesnej blízkosti vašej tváre. "Own space" narúšajú spravidla všetci. Ako typickí južania.
Baby sú tu tiež aspoň dvojaké. Prvá sorta je veľmi slušná, veľmi cudná - dôsledok katolíckej kláštornej výuky na lýceach. Ak sa na prednáškach hodí otázka do pléna, zväčša sa ozývajú chlapci, dievčatá nesmelo, akoby poslušne čušia. Druhá sorta je veľmi živá, pôsobí laxným dojmom dievčat s vetrom vo vlasoch. Táto kasta sa oblieka priveľmi nápadne, smeje sa príliš nahlas, je troška vulgárna, teší sa z každého zahraničného študenta. Na diskotékach sú tieto dievčatá oblečené veľmi sporo. Čím menej ramienok, čím menej látky výrazne obopínajúcej telo, tým lepšie. Čo je však zvláštne, nie všetky vedia dobre, nebodaj zvodne tancovať. Mnohé sa dokonca hýbu úplne mimo rytmus. Ide zrejme o malomeštiactvo, ale niektoré sú tak posadnuté tým, že sa chcú páčiť a vyzerať všade super, že aj na obyčajnú fiestu, kde sa opekajú ryby, kde je kopa dymu a špiny z popola, prídu v ihličkových čižmičkách, dokonale nalíčené, v pomerne nevhodnom, príliš svetlom a uhladenom nepohodlnom oblečení.
"Komplexy" ako pojem naozaj nepoznajú. Frčia tu tučné brušká, oblé ramená, povedzme, že mnohé vyzerajú typicky venušansky. Nenašli by ste tu žiadne "kosť a kože". Fitness ženám nehovorí nič. Ak nájdete nejakú veľmi štíhlu Španielku, objavili ste zriedkavú genetickú danosť. Mne je však ich spokojnosť samých so sebou veľmi sympatická. Robí to z nich veľmi veselý národ, čo znamená asi toľko: žiadne dievča, nech by bolo, neviem aké guľaté, tu nie je osamotené. Nik sa na ňu nepozerá, akoby prišla z Marsu, či nebola "in". Tu je "in" každá. A to je na nich výborné, lebo majú určite menej bulimičiek a anorektičiek ako krajiny, kde bola ako idol vytýčená dokonale štíhla žena bez chýb.
ZVYKLOSTI
Pri zoznámení sa Španieli bozkávajú líca - obe. Žiadne podanie ruky. To je tu úplne cudzie. Pri pokuse podať im ruku vás vysmejú. Líca si bozkávajú neznámi ľudia i kamaráti, dospelí bez rozdielu veku, taktiež hostia s moderátormi v televíznych programoch, veriaci v kostoloch (to však, myslím, len najbližší
rodinní príslušníci). Tradičná otázka pri zoznámení aj pri náhodnom stretnutí na ulici: "ż Que tal?" čosi ako americké "Ako sa máš?" (how are you). Ide skôr o
zdvorilostnú otázku, bez ohľadu na to, či im odpoveď dáte alebo nie.
Po jedle sa nestane, aby niekto z prísediacich vstal a šiel napríklad umývať riad. Po jedle všetci sedia, rozprávajú sa, fajčia, oddychujú a najmä všetci
spoločne a družne. Ak by ste sa pokúsili o únik, veľmi rýchlo vás usadia.
Neviem ako starší, ale mladí veľmi radi hovoria o svojom osobnom živote, a pokojne vám polozia otázku, či ste bohatí. Máločo im pripadá drzé či nezdvorilé.
NÁBOŽENSTVO
Žijú tu prevažne rímokatolíci. Len v oblasti Granady žije veľa moslimov a po uliciach sa vo veľmi riedkom počte túlajú svedkovia Jehovovi. V nedeľu veľmi
veľa ľudí chodieva do kostola. Rušno však v nedeľu začína byť na uliciach až okolo poludnia. Zrána približne do jedenástej všetci spia, v sobotu totiž, bez
rozdielu veku, bolo 80% z nich stopro fiestovať.
OBLEČENIE
Materiály väčšinou prírodné, farby veľmi pestré. Ženy obľubujú oranžovú a červenú, muži zelenú a hnedú. Moderátori spravodajstva sú vždy veľmi sviežo poobliekaní, na také správy je radosť pozerať. Muži radi nosievajú červené svetre, či košele. Prekvapkom sú silonky u mužov. Normálne môžete stretnúť chlapa,
ktorý nosí silónové ponožky. Zatiaľ čo vo Francúzsku ide o prežitok, ktorý k nám ešte, chvalabohu, nedorazil, tu sa mu darí. Ide vraj o znak elegancie.
Kultúru bytia, zvyklosti, pohyby či správanie Španoelov môžete nasávať, ako dlho chcete, stále objavíte niečo nové, niečo čím vám vyrazia dych.
Autor: Kristína Krehká
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
