Štátny pedagogický ústav (ŠPÚ) a jeho cieľom je pripraviť pôdu pre zavedenie novej koncepcie maturitnej skúšky. Mala by viesť k zvýšeniu kvality v súčasnosti používanej formy, ako aj k zosúladeniu slovenskej varianty s variantami platnými v krajinách EÚ. Veľkým nedostatkom dnešnej formy maturitnej skúšky je jej nízka štandardizácia, objektívnosť a platnosť. Výsledkom nízkej štandardizácie je fakt, že takmer každá stredná škola má možnosť vytvárať si svoju vlastnú variantu maturitnej skúšky. Formulovanie maturitnej otázky sa ponecháva na konkrétneho pedagóga, či predmetnú komisiu fungujúcu na strednej škole. Existujú učebné plány platné pre všetky školy daného typu, no zväčša zahŕňajú len okruhy učiva a pedagóg si ich obsah môže prispôsobiť. Pedagógovia to robia v dobrej viere, že poskytujú svojim študentom najdôležitejšie informácie o konkrétnej problematike. Slabá objektívnosť súčasnej formy maturitnej skúšky sa prejavuje tým, že sa pri hodnotení častokrát zohľadňuje celé štúdium a vstupuje tu aj subjektívny postoj skúšajúceho. V prípade snaživého a dobrého študenta je tento fakt dostatočnou satisfakciou za roky "driny", no možno nespravodlivý v prípade menej snaživých, či menej sa prejavujúcich študentov.
Tretí nedostatok, nízka platnosť, spočíva v tom, že zamestnávatelia, ako aj vysoké školy k výsledkom maturitnej skúšky pristupujú s veľkou rezervovanosťou.
Čo má nová koncepcia maturitnej skúšky v konečnom dôsledku priniesť? V prvom rade tzv. externú formu a čiastočnú úpravu už aj dnes používanej internej formy. Pre internú formu je typické ústne skúšanie pred maturitnou komisiou, či písomná maturita zo slovenského jazyka. Externá forma bude novým prístupom k tejto "skúške dospelosti". V rámci nej sa uvažuje o zavedení štandardných testov z vybraných predmetov, ktoré by boli písané v jeden deň a hodinu. Zatiaľ sa predpokladá zavedenie takéhoto testu z anglického a nemeckého jazyka a z matematiky. Testy budú vyhodnocované bez mien a centrálne pravdepodobne v rámci ŠPÚ. Uvažuje sa aj o zvýšení počtu pedagógov z iných škôl daného typu, ktorí by vniesli do hodnotenia pri ústnej odpovedi študenta väčšiu objektivitu. Zvýšenie povinného počtu maturitných predmetov a predĺženie súčasnej doby odpovede pred komisiou má byť ďalšou inováciou. V prípade študentov s nadštandardnými vedomosťami, či zručnosťami je snaha o zavedenie špecifického dokladu vystavovanému k maturitnému vysvedčeniu, ktorý na túto skutočnosť poukáže. Novinkou má byť aj zavedenie dvojúrovňovej maturitnej skúšky. Išlo by sa o základnú úroveň tzv. BASIC (level B) a o pokročilejšiu úroveň ADVANCED (level A). Dvojúrovnosťou chcú autori docieliť kvalitatívne odstupňovanie vedomostí absolventov stredných škôl. Ak bude študent chcieť zvýšiť svoju atraktívnosť pre budúceho zamestnávateľa, alebo študovať na vysokej škole, bude nútený ukončiť maturitnú skúšku typu Level A. Študent, ktorý bude mať záujem "len" o získanie dokladu o ukončenom úplnom stredoškolskom štúdiu môže podstúpiť menej náročnú maturitu a vyhnúť sa tak zbytočným stresom a samozrejme zvýšenej námahe.
Čo na túto koncepciu hovoria samotní pedagógovia? Opýtali sme sa Mgr. Jozefa Bartu, zástupcu riaditeľa školy pre všeobecnovzdelávacie predmety na Obchodnej akadémii, Watsonova 61 v Košiciach.
"Je potrebné stanoviť už dopredu určité štandardy, čo máme vyučovať, na čo sa zamerať a to už od prvého ročníka. Nech študent vie, na čom je. Je potrebné následne určiť aj dostatok vyučovacích hodín z daného predmetu. Napríklad jazykári hovoria až o 600 hodinách, ktoré zatiaľ nemajú k dispozícii. V neposlednom rade je nutné stanoviť aj cieľ nových maturitných skúšok."
So zavedením nových foriem maturitnej skúšky sa počíta od školského roku 2004/2005. Stredoškolskí pedagógovia však o reálnosti tohoto termínu do značnej miery pochybujú.
Bližšie informácie k novej koncepcii môžete získať aj na internetovej adrese Štátneho pedagogického ústavu www.spu.sanet.sk, kde sú informácie priebežne dopĺňané a aktualizované. Zároveň tu máte možnosť zapojiť sa aj do diskusie o novej koncepcii, a tak prípadne ovplyvniť reformu maturitných skúšok.
Autor: Peter Wolský
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
