roku podľa návrhov poslancov Národnej rady SR (NR SR). Poslanec NR SR Pavol Prokopovič zo Stropkova pre svoje mesto navrhol použiť osem miliónov korún na dostavbu krytej plavárne v areáli 3. Základnej školy.
V Stropkove však tieto prostriedky, ktoré sa objavili v štátnom rozpočte na rok 2002, narobili problémy medzi mestskou samosprávou a miestnou štátnou správou.
Prišli totiž do mesta, ale na účet Okresného úradu (OÚ). Ten síce je zriaďovateľom základného školstva v okrese, ale nie investorom stavby. Tým je mestská samospráva. Primátorovi Stropkova Ladislavovi Paňkovi sa príliš nechcelo do rozprávania na túto tému, ale nakoniec uviedol: "Podľa mojej informácie ani okresný úrad, ani krajský úrad nemá kompetencie tieto peniaze nám posunúť priamo. Vraj to musí schváliť ministerstvo vnútra. Tak sme požiadali okresný úrad, aby ten požiadal krajský úrad a ten požiadal ministerstvo, aby sme mohli na tejto akcii ďalej robiť."
Cesta finančných prostriedkov na dostavbu krytej plavárne cez toľké inštitúcie nie je však najväčším problémom. Podľa vyjadrenia L. Paňka mesto po vlaňajšej návšteve ministra školstva, kedy mu ukázali aj rozostavanú plaváreň, získalo od neho prísľub na 10,5 milióna korún nielen na dokončenie plavárne, ale aj celého areálu školy. Keď však ministerstvo školstva zistilo, že v štátnom rozpočte na rok 2002 je na stropkovskú plaváreň účelovo vyčlenených osem miliónov korún z iniciatívy poslanca Prokopoviča, ich finančná injekcia sa scvrkla na 3,5 milióna korún. Ak si zrátame čísla, tak do Stropkova namiesto "poslancových" osem miliónov korún a " školstvom sľúbených" 10,5 milióna korún, čo dohromady dáva 18,5 milióna korún, príde 11,5 milióna korún.
Tých ďalších 7 miliónov korún by sa však v Stropkove veľmi zišlo. "Je mi ľúto za tými peniazmi. Slzy mi tiekli niekedy od zlosti, niekedy od žiaľu, ale už som sa s tým zmieril, pretože som zistil, že už sa to nedá ináč zariadiť," povedal nám L. Paňko a dodal: "Chátra nám kaštieľ. Sú doňho investované určité peniaze a keby naň pán Prokopovič posunul štyri či päť miliónov, tak ho dostaneme do stavu, že by sa mohol využívať."
Stačilo len zdvihnúť telefón a opýtať sa, kde mesto potrebuje financie. V Stropkove však komunikácia medzi mestskou správou, ktorá je reprezentovaná skôr HZDS, a miestnou štátnou správou pokuľháva na obe nohy. Primátor mesta a prednosta OÚ sa "rozprávajú" viac písomnou formou. Miestna štátna správa je síce v tomto prípade mimo obliga, pretože poslanec stropkovského mestského zastupiteľstva a zároveň vedúci organizačného odboru OÚ Metod Burák pre náš denník uviedol, že toto bola sólová akcia poslanca Prokopoviča (SDKÚ) o ktorej sa s nimi neradil. Poslanec Prokopovič však o účelnosti nasmerovania svojho návrhu nepochybuje: "Informoval som sa na ministerstve školstva a žiaden záväzný prísľub tam nebol. Mesto štyri roky financie na dostavbu školy vybavuje a štyri roky ich nebolo schopné vybaviť. Keď sa mi to podarilo zariadiť cez štátny rozpočet, tak zrazu prídu s tým, že majú záväzný prísľub. To je taký stály prísľub, ako pred rokmi. Keď sme sa po schválení štátneho rozpočtu stretli niekedy v januári, tak som im povedal, aby doniesli záväzný prísľub na papieri a ja urobím všetko pre to, aby sa pri prehodnocovaní štátneho rozpočtu v lete pre Stropkov urobilo niečo iné. Dodnes nepriniesli žiaden doklad o tom, že mali záväzný prísľub."
Faktom však zostáva, že k spomínanému stretnutiu došlo až po určení účelu poslaneckej iniciatívy P. Prokopoviča v rámci štátneho rozpočtu. Podľa poslanca však išlo o druhé jeho stretnutie so zástupcami mestskej samosprávy v Stropkove. Prvé bolo na začiatku volebného obdobia. Vtedy sa stretli primátor mesta, prednosta OÚ a stropkovskí poslanci v NR SR Pavol Prokopovič a Pavol Kačic. "Dohodli sme sa, že budeme spolupracovať, určime si priority, ale bolo to prvé a posledné naše stretnutie. Chodia za mnou primátori iných miest, ale bohužiaľ zo Stropkova za mnou nikto nebol ani raz," uviedol P. Prokopovič.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
