dávno prekročil sedemdesiatku, stále cestuje a tvorí. Pravidelne sa zúčastňuje Letnej fotoškoly Domu fotografie. V Poprade sa nedávno predstavil samostatnou výstavou. Zachytáva v nej cestu k polárnemu kruhu. Pri tejto príležitosti sme mu položili pár otázok.
Rozpamätáte sa, kedy ste urobili svoju prvý fotografiu a s akým fotoaparátom?
Bolo to niekedy v päťdesiatych rokoch. Študoval som na vysokej škole. Fotiť som ale začal už predtým. Na presný názov fotoaparátu sa však už nepamätám.
Akú tému ste si vtedy zvolili?
Vtedy som fotil prevažne domáce prostredie a rodinu.
Nefotili ste socialistických družstevníkov?
Určite nie. Zameral som sa viac na fotenie mojich blízkych.
Kedy fotografovanie prerástlo do vášne?
Postupom času. Keď som začal pôsobiť v škole ako učiteľ, bolo potrebné fotografovať rôzne kultúrne a spoločenské akcie. Na škole sme mali krúžky. Pracovalo sa v telocvični v dielňach, na poli. Vtedy som fotil takmer všetko. Neskôr sme začali so školou chodievať na zájazdy. Vycestoval som a samozrejme som si z každého zájazdu urobil nejaké obrázky.
Počas vlády komunistickej strany bolo problémom vycestovať do zahraničia. O ceste na západ mnohí iba snívali. Vy ste sa napriek tomuto stavu do mnohých krajín dostali....
Nie je to celkom tak, ako hovoríte. Vycestovať sa dalo aj vtedy. Ja osobne som sa ešte pred revolúciou dostal napríklad na Kubu, do bývalého Západného Nemecka, do Afriky, konkrétne do Maroka a navštívili sme aj púšť Gobi. Aj napriek tomu, že som bol učiteľom som sa na "západ" dostal. Nemal som s tým žiadne problémy.
Cestovali ste intenzívnejšie pred nežnou revolúciou, alebo po nej?
Predtým som absolvoval viacej ciest. Keď som dostal dve tisíc korún odmeny, mohol som si za štyri tisícky kúpiť zájazd do Afriky. Teraz naň potrebujem tridsať, päťdesiattisíc. Na Kubu som šiel za dvanásťtisíc korún. Polovicu mi dalo školstvo za dobrú prácu.
Spomenuli ste, že ste boli na Kube. Čo vás tam ako fotografa najviac zaujalo?
Kuba je nádherný ostrov. Sú tam nádherné pláže skoro okolo celého ostrova. Nikde na svete také nie sú. Pamätám si, že sme mali dobré ubytovanie aj stravu. Boli sme si tam skôr odpočinúť, zrekreovať sa.
Ako sa na svojich cestách dorozumievate?
Hovorím po esperantsky. Dal som a na to, pretože som videl, že za pomoci esperantských klubov sa dá dostať takmer do celého sveta. To bolo hlavné.
Nemyslíte si, že esperanto je v súčasnosti už mŕtvym jazykom?
Nepovedal by som, že je mŕtvym jazykom. Stále je medzinárodným jazykom. Aj za polárnym kruhom sme mali sprievodcu, ktorý s nami komunikoval po esperantsky. S touto rečou sa môžem dohovoriť z celým svetom. S angličtinou nie.
Má podľa vás ešte esperanto budúcnosť?
Podľa mňa má budúcnosť každý kultúrny jazyk.
Výstava Nordcap 2001 je o vašom pobyte za polárnym kruhom a severských krajinách. Ako na vás sverania pôsobili?
Je to skutočne prekrásna krajina. Tamojší obyvatelia si ju veľmi chránia. A pritom si žijú na vysokej úrovni.
Aký je to pocit byť za polárnym kruhom?
Je to niečo úžasné. Tom, čo som videl na tom mieste, som nevidel ešte nikde. A to som precestoval nemálo krajín. Páčil sa mi napríklad polárny deň. Slnko nikdy nezapadne. Takisto vidíte nádhernú prírodu. Od večného ľadu až po tundru.
Zmeňme tému. Už niekoľko rokov pravidelne navštevujete Poprad. Za akým účelom?
Zúčastňujem sa Letnej fotoškoly Domu fotografie. Je to veľmi príjemné. Chodievame po Tatrách, fotíme, inštalujeme výstavy. Absolvoval som už šesť ročníkov. Zaujíma ma najmä dokumentárna a krajinná fotografia. Venoval som sa aj mediálnej fotke.
Viete si predstaviť, že by fotografovali do denníka?
Robil som to a dokonca niekoľko rokov vo Svidníku. Bol to síce týždenník, ale fotiť som musel každý deň. Mal som čo robiť. Cez deň fotiť a po večeroch vyvolávať filmy a robiť fotografie. Ráno museli byť na stole.
Letnej fotoškoly sa zúčastňujú prevažne mladší ľudia. Neviazne v súvislosti s vekovým rozdielom medzi vami a ostatnými frekventantmi komunikácia?
Práve naopak. Vážia si ma a žiadajú o radu. Predsa mám viacej skúseností. Poradím im. Na fotoškolu chodím, preto, aby som sa dozvedel niečo nové, čo sa vo fotografii deje. Keď prestanete tvoriť, prestanete žiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
