stane turisticky atraktívnejšie. Iba preto, že sa najväčšie slovenské krasové územie na Slovensku premenuje z CHKO na NP? Naozaj? Už doteraz, kým platil druhý stupeň ochrany, štátni úradníci zakazovali, prikazovali či inak obmedzovali rôzne aktivity na území Slovenského krasu. Dokonca i tie, ktoré priamo s cestovným ruchom súvisia. Tretí stupeň ochrany je ešte prísnejší. Najviac ho pocítia ľudia žijúci priamo v území a na jeho okraji. Majitelia pozemkov a lesov ležiacich v NP už píšu petíciu a protestujú. Pán minister ich ubezpečuje, že sa obmedzení báť nemusia.
Iba o niekoľko metrov ďalej, na maďarskej strane, situáciu poriešili inak. Veľká väčšina územia Aggteleckého NP je majetkom štátu, ktorý sa o poľnohospodársku činnosť stará prostredníctvom štátnych podnikov. Zvýšenie ochrany prináša výrazné a, samozrejme, prísnejšie štátne regulovanie poľnohospodárstva, turistiky, cestovného ruchu a v neposlednom rade i základných ľudských slobôd. Napríklad voľné púšťanie domácich zvierat. Podľa obyvateľov dedín ležiacich v pásme chráneného územia na zanedbanie doriešenia týchto činností dopláca, napríklad, i Národná prírodná rezervácia Kečovské škrapy, ktorá je zarastená burinou, pretože prirodzená starostlivosť o pôdu (kosenie či pasenie domácich zvierat) štát-byrokrat zakázal.
Nuž, a ako to už na Slovensku funguje, najväčším "biznisom" v novom NP bude nárast počtu úradníkov, ktorí investície zo štátneho rozpočtu veselo použijú na svoje platy, prekresľovanie máp, značenie hraníc parku a ochranných pásiem, vypracovanie návštevného poriadku i programu starostlivosti, či ďalšie "prepotrebné" aktivity. Slovom, bujnenie štátnej správy. Pri porovnaní slovenskej strany s maďarskou, kde cestovný ruch prežíva boom, akékoľvek snahy na našej strane hranice o jeho oživenie narážajú na regulačné opatrenia ministerstva a jeho predĺžené chápadlá v podobe odboru životného prostredia a správy CHKO v Brzotíne.
Vyhlásenie NP by malo byť spojené s rozsiahlymi investíciami do infraštruktúry zainteresovaných obcí, ktoré nie všetky sú splynofikované, nie každá domácnosť je napojená na vodovod, o kanalizačnej sieti ani nehovoriac. A do rozvoja turizmu. Územie nového NP a jeho okolie sa radí k oblastiam, kde žije najvyšší podiel obyvateľstva postihnutého hospodárskym úpadkom, nezamestnanosťou a nízkou životnou úrovňou. Dôvod ako hrom.
Paradoxne, Slovensko patrí ku krajinám s najväčšou časťou svojho územia, ktoré je obmedzené ochranárskou činnosťou. To by možno nebolo až také zlé, keby zároveň nepatrilo medzi tie štáty, ktoré na rozvoj cestovného ruchu prispievajú najnižším percentom zo svojho rozpočtu. O biede tunajšieho turistického ruchu svedčí počet ľudí, ktorí jaskyne Slovenského krasu (Domica, Gombasek) navštívia. Rádovo je to desaťkrát menej ako v Aggteleckom NP u našich južných susedov. Potenciálnych turistov, a najmä tých, ktorí "záhadne" na územie Slovenského krasu trafia, odradia neexistujúce služby.
Nuž, raz sa pred voľbami otvárajú polodokončené diaľnice, raz národné parky pre byrokratov. Takisto, ako polovičný profil autostrády neskvalitní a nezrýchli dopravu, tak takýto národný park nebude pre ľudí a turistov. Ale zvolebnieva sa...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
