o okamžitú a radikálnu pomoc pri riešení ich zložitej situácie. Prepis uvádzam v plnom znení, bez úpravy na dnešný pravopisný úzus.
"1./ Prvým a v týchto dňoch, keď sa jedná najsamprv o zásobovanie a život obyvateľstva skutočne najvážnejším úkolom je vybudovanie cesty, spojujúcej štítnickú dolinu priamo s ostatným územím Slovenska. Takúto cestu je možné veľmi rýchle a bez veľkého nákladu postaviť z obce Nižná Slaná, ktorá leží pri železničnej trati Dobšiná - Rožňava, cez menší kopec do súsednej doliny roštárskej, v celej dĺžke asi 8 km. Tadeto vedie už síce primitívna polná cesta, táto je však v tak špatnom stave, že je len v niektorých ročných obdobiach a to ešte veľmi ťažko povozmi sjazdná. S rozšírením a úpravou tejto cesty je nutné započiať i h n e ď. Doporučovalo by sa sveriť úkol ten vojsku, alebo vojenským pracovným útvarom, aby nebol ztratený ani jediný deň a čím skorej daná možnosť zahájenia premávky aspon povozmi, prípadne aj autami. Tak by bolo v krátkej dobe zabezpečené spolahlivé zásobovanie celého kraja, prípadne aj doprava pošty a iných najnutnejších potrieb. Cestu túto bude potrebovať aj vojsko, ktoré má byť vo Štítniku umiestnené. Spolu s touto cestou je treba ihneď postaviť aj telefonnu linku, ktorá je rovnež doležitým činiteľom.
2./ Je treba čím skorej prikročiť k vybudovaniu riadnej pre najťažšú dopravu sposobilej cesty, ktorá by spojovala štítnické údolie s Dobšinou. Celý projekt takejto cesty bol už svojho času úplne vypracovaný, ale dosial neuskutočnený. Je to cesta, ktorá by vychádzala zo Štítnika a viedla cez obce Roštár, Markuška a Hanková a pripojovala sa na dobre vybudovanú cestu Vyšná Slaná - Dobšiná.
3./ Súčasne je treba naliehave riešiť otázku priamého železničného spojenia. Podľa miestnych geografických pomerov bola by najkratšou, najvýhodnejšou a preto najlacnejšou spojka Štítnik - Nižná Slaná cez obce Roštár a Petrmánovce.
4./ Pre najbližšiu kritickú dobu, tedy až do zaistenia priamého spojenia je treba zaistiť štítnickej doline úplne slobodné a volné železničné spojenie cez územie odstúpené Maďarsku, aby jednak veľký priemyselný podnik - slavošovská papierňa - jednak celý rad obchodníkov a živnostníkov mohol nerušene žiť a pracovať. Náš kraj bude po zaistení trvalého riadneho železničného a silničného spojenia zase nielen života schopný, ale hospodársky temer sobestačný, lebo bude- li mocť velká slavošovská papierňa, zamestnávajúca priamo asi 600 robotníkov a mnoho sto ďalších nepriamo, tak aj ostatné menšie podniky, nerušene pracovať naši mali zemedelci budú mať odbyt pre svoje výrobky a budú všetci spokojný. Veríme všetci pevne, že slovenská vláda, jako jediná naša nádej uvedomí si naše nemožné položenie a prejaví porozumenie a záujem o nás okamžitým započatím práce ad 1./ a zahájením príprav k prevedeniu ostatných uvedených a nie menej naliehavých úkolov, za čo všetci vyslovujeme už vopred svoju vrelú vďaku. Jako dosial budeme naveky vernými a obetavými synmi svojho rodu a dá Boh, že náš kraj bude ešte aj v budúcnosti kolískou nejedného veľkého muža - Slováka."
Autor: PhDr. Pavol Tišliar, Dobšiná
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
